So súhlasom rodiny Rezešovcov Vančík zverejnil röntgenové snímky prominentného pacienta. „Keď som pri operácii videl, v akom stave jeho srdce naozaj bolo, s hrôzou som zistil, že už roky bol v extrémnom riziku náhlej smrti,“ povedal.

Výnimočnosť choroby potvrdzuje aj záver lekárskej správy, ktorú podpísal kardiochirurg profesor Ernst Wollner z viedenskej nemocnice Algemeines Krankenhaus, kde exministra dopravy, spojov a telekomunikácií minulý týždeň neúspešne operovali. Podľa svetovo uznávaného odborníka Rezeš trpel vzácnou formou kardiomyopatie.

„Profesor Wollner pracuje v kardiochirurgii 40 rokov, ale s podobným prípadom sa ešte nestretol,“ povedal včera v Košiciach Vančík.

Rezešovi operovali srdcovú chlopňu minulý týždeň v utorok. Večer po operácii, ktorá trvala tri hodiny, sa prebral a nič nenasvedčovalo, že by mali nastať komplikácie. V noci však došlo k zastaveniu srdca a museli ho znovu operovať.

Keďže sa opravená chlopňa roztrhla, museli ju lekári nahradiť novou. Zošívali aj roztrhnutú predsieň. Rezeš bol napojený na prístrojoch, ale večer sa činnosť jeho srdca opäť zastavila. V noci zo štvrtka na piatok ho operovali tretíkrát. „Od pol druhej v noci lekári bojovali o jeho život. O štvrť na deväť konštatovali smrť,“ povedal Vančík.

Rezeš bol podľa osobného lekára disciplinovaným pacientom, ktorý dodržiaval odporúčania lekárov, životosprávu a poctivo bral medikamenty. Len vďaka tomu vraj prežil s vážnou chorobou štrnásť rokov.

Lekár poprel, že by Rezeš podceňoval vážnosť svojho ochorenia a žil hýrivým spôsobom života. „Občas sa tešil zo života primerane možnostiam. Ale aj keď sa niečo oslavovalo, s jedným pohárikom v ruke strávil celý večer.“

Posledná fáza Rezešovej choroby zostane podľa Vančíka čiastočne zahalená tajomstvom. „Je veľmi otázne, či jeho srdce definitívne zničil zápal osrdcovníka alebo postupné postihnutie nielen predsiení, ale aj chlopňového aparátu a komôr.“

Ochorenie mohlo byť dedičné. Rezešov brat ako dvanásťročný náhle zomrel. Nepitvali ho, a tak sa podľa Vančíka táto možnosť nedá vylúčiť.

Z lekárskych záznamov vyplýva, že Rezešovi zistili vyšší tlak a zväčšené srdce v pätnástich rokoch. Jeho život bol vážne ohrozený už v roku 1988, keď musel pre embóliu podstúpiť operáciu. Operoval ho profesor Július Vajó, hlavný chirurg Slovenska. V roku 1996 museli Rezešovi voperovať kardiostimulátor.

„Mnohí sa pýtajú, či by mu pomohla transplantácia. Teraz si myslím, že by mu mohla zachrániť život. Žiaľ, dospel som k tomu, až keď som videl jeho srdce pri operačnom zákroku. Komplikácie však už neumožnili stav zvrátiť,“ hovorí Vančík.

Rodina Alexandra Rezeša zaplatila za výkon vo viedenskej nemocnici vopred 12 000 eur. Celkové náklady vrátane výdavkov spojených s komplikáciami sa pohybujú okolo 40 000 až 50 000 eur. „Všetky náklady platila rodina. Slovenských poplatníkov zdravotného poistenia to nestálo ani halier,“ povedal Vančík.