
FOTO – REUTERS
Najlepší rozhodcovia sú tí, ktorých na trávniku ani nezaregistrujete – tvrdí stará futbalová pravda. Neverte tomu. Za najlepšieho rozhodcu práve skončeného šampionátu, ktorému sa dostalo aj cti rozhodovať finálový zápas Brazília – Nemecko, vyhlásili Taliana Pierluigiho Collinu (druhého Švéda Friska porazil o 48 hlasov). Pravý opak spomínaného tvrdenia. Jeho holú hlavu a hlboké oči nemôžete prehliadnuť.
Rovnako viditeľný je rešpekt, ktorý voči nemu futbalisti majú. Štyridsaťdvaročný finančný kontrolór z Viareggia je dnes najväčšou rozhodcovskou hviezdou. Zaslúžene, fúka do píšťalky, len keď treba. Hoci českí futbalisti mali po jedenástke pre Holandsko na EURO 2000 na neho ťažké srdce.
Rešpekt si však Pierluigi získal už aj medzi trénermi. „Pre mňa je garanciou, že sa zápas bude hrať v pravidlách fair play,“ zložil mu poklonu pre rozhlasovú stanicu BBC švédsky tréner Angličanov Sven Göran Eriksson. Možno aj preto, že práve on dohliadal na slávne víťazstvo Angličanov v kvalifikácii s Nemeckom (5:1) v septembri minulého roku i čerstvý šampionátový triumf nad Argentínou (1:0).
Aj Collina priznáva omylnosť
Collina zostáva prísny, no pokojný a rešpektujú ho i tí najuznávanejší hráči. Z jednoduchého dôvodu – málokedy sa v najkritickejších situáciách dopustí chyby. „Bezchybný však určite nie som. Futbal je hra o chybách, a ako kedysi poznamenal tréner Giovanni Trapattoni, ak by ich hráči prestali robiť, tak to môžeme zabaliť a vymyslieť inú zábavu. To platí aj pre nás. Nikto nemôže čakať, že práve rozhodcovia budú tí, ktorí sa im vyhnú. Snahu máme všetci, ale nie vždy to ide,“ povedal Collina, ktorého štvrtý rok za sebou zvolili za najlepšieho rozhodcu sveta.
O sebe však má Talian vysokú mienku. „Považujem sa za jedného z najlepších. A veľmi mi to na trávniku pomáha,“ dodal muž, ktorý si zakladá na detailoch. „Súčasný futbal si ich vyžaduje.“ Na rozdiel od iných rád s hráčmi diskutuje. Bez toho, že by pri tom strácal autoritu.
K píšťalke vďaka zraneniu
K píšťalke ho priviedla náhoda. Počas jedného zo zápasov sa zranil a spoluhráči ho nahovorili, aby im to dorozhodoval. Zapáčilo sa mu to a 15. marca 1991 rozhodoval svoj prvý zápas v talianskej Serii A. O päť rokov už viedol olympijské finále v Atlante, v ktorom Nigéria zdolala Argentínu 3:2. Bol na trávniku i pri slávnom obrate Manchester United vo finále Ligy majstrov s Bayernom Mníchov v roku 1999 a práve tento zápas považoval do nedeľňajšieho jokohamského finále za vrchol svojej kariéry. (rh)