BRATISLAVA – Slovenská republika od svojho vzniku pristúpila k väčšine základných medzinárodných dohovorov o ochrane ovzdušia a znížení emisií. Vývoj však nie je ideálny – emisie klesajú len mierne, pri niektorých znečisťujúcich látkach bol dokonca nárast emisií.
Zo správy o stave životného prostredia SR vyplýva, že klesá množstvo emisií oxidu siričitého a oxidov dusíka. Pri týchto látkach je vývoj dlhodobo pozitívny – kým v roku 1989 spadlo na Slovensko 539-tisíc ton oxidu siričitého, o desať rokov neskôr to už bolo len 172,4 tisíca ton. Najviac oxidu siričitého spadlo na hornej Nitre, v Bratislave a v košickej oblasti, rovnaké oblasti najviac trpia aj emisiami dusíka.
Poklesli aj emisie skleníkových plynov – oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného. Slovensko už v súčasnosti spĺňa požiadavky na limity skleníkových emisií, stanovené Kjótskym protokolom.
Oproti predchádzajúcemu roku (1998) však vzrástli emisie tuhých znečisťujúcich látok a oxidu uhoľnatého.
Medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia patria veľké chemické podniky, elektrárne a teplárne. Výrobcovia tepla a elektriny vyprodukujú až 65 percent skleníkových plynov, ktoré sa podieľajú na vzniku skleníkového efektu v atmosfére.
(mar)
