Menšinové jazyky politici rozdelili do skupín.

Najväčšiu ochranu a podporu získala maďarčina. Menej chránenú skupinu tvorí rusínsky a ukrajinský jazyk. V poslednej skupine sa ocitol bulharský, český, chorvátsky, nemecký, poľský a rómsky jazyk.

Rozdiely sa najvýraznejšie prejavujú v možnosti používať menšinový jazyk na školách. Rovnaké podmienky by mali mať jednotlivé menšiny pri vyučovaní svojich dejín a kultúry, nebude sa rozlišovať ani pri zabezpečovaní vzdelávania ich učiteľov.

Na úrovni regionálnych samospráv, teda krajov, ostáva slovenčine výsadné postavenie, v miestnych samosprávach bude popri nej možné hovoriť aj jazykom menšiny, ktorá má dvadsaťpercentné zastúpenie. V takom prípade sa v jazyku menšín môžu používať miestne názvy a podávať žiadosti správnym orgánom. Tie v ňom musia aj odpovedať, pokiaľ ide o maďarčinu.

Spory by nemali byť ani okolo priezvisk – štát umožní prevzatie a používanie mena v menšinovom jazyku.

Štát v podpore médií používajúcich menšinový jazyk nerobil rozdiely. Prijal aj záväzok podporovať alebo uľahčiť založenie a udržanie aspoň jedného denníka v regionálnych a menšinových jazykoch.

Aj v oblasti kultúry sú si menšiny na Slovensku úplne rovné. Slovenská republika sa zaviazala dodržiavať všetky navrhnuté body charty okrem výskumu názvoslovia a odbornej terminológie v jazykoch menšín.

Vláda schválila aj body charty, ktoré sa budú uplatňovať na celom území Slovenska. Sú to skôr pasívne opatrenia, ktoré majú zabrániť, aby sa napríklad nemohlo zakázať pridávať k výrobkom návody na použitie aj v reči menšín, prípadne aby používateľom rovnakého jazyka nik nebránil v jazyku menšiny uzatvárať pracovné zmluvy a podobne.

PETER KUNDER