Puškin v Brodzanoch nikdy nebol. V múzeu sa ale nachádza jeho posmrtná maska. FOTO – TASR
Brodziansky kaštieľ Slovenskej národnej knižnice, kde sa nachádza Slovanské múzeum Alexandra Sergejeviča Puškina, navštívi ročne asi 15-tisíc ľudí. Ako uviedla riaditeľka múzea Helena Filipová, nesie názov Puškina, ale on v ňom nikdy nebol. Vo vitríne sa nachádza jeho posmrtná maska.
Do ruského básnika však bola zamilovaná matka poslednej pani Brodzian – Alexandra, jedna z troch sestier Gončarovových. Záletný básnik ju ako štyridsaťročnú odvrhol a zobral si jej mladšiu a krajšiu sestru. Tá snívala o peknom, múdrom a bohatom ženíchovi, no Puškin bol iba múdry.
Z Alexandry sa nestala Puškinova manželka, ale švagriná. Neskôr sa vydala za diplomata Friesenhofa, ktorý pôsobil na uhorskom veľvyslanectve v Rusku. Výhodne kúpil brodziansky majetok. Občas v ňom znela ruština, no prevládala nemčina a francúzština. Keď napätie medzi sestrami vymazal čas, privítala v kaštieli štyri Puškinove deti. Bolo to až po známom súboji, v ktorom prišiel básnik o život.
Najstarší obyvatelia obce si pamätajú na rok 1937, keď zomrela posledná majiteľka panstva Natália Oldenburgová. Jej pravnuci v súčasnosti žijú vo Viedni. Nedávno kaštieľ navštívili. Ľutovali, že malebný zámok s krásnym parkom nemôžu získať. „Lámali sme si hlavu, prečo sa volajú Wellsburgovci a nie Oldenburgovci, ako Natália a jej manžel Elimar,“ hovorí riaditeľka a rozpletá klbko: „Elimar bol potenciálny nástupca na švédsky kráľovský trón a Natália o rebríček nižšie, iba šľachtičná. Jeho meno spája rodokmeň s menom manžela anglickej kráľovnej Alžbety Filipa. Dvor švédskeho kráľa totiž zakázal pôvodom nerovné manželstvá. Láska bola silnejšia. Elimara za ňu vykázali z kráľovského dvora a jeho potomkom zobrali otcovo priezvisko.“
Riaditeľka Filipová pátra po pôvodnom nábytku renesančného kaštieľa. Chce rozšíriť expozíciu o rodinné salóny, ktoré sú vždy lákadlom pre návštevníkov. Najviac nábytku sa pri rabovaní v päťdesiatych rokoch minulého storočia dostalo do rúk dedinčanov, od ktorých ho múzeum chce odkúpiť.
JANA BEŇOVÁ, JURAJ GERBERY
