Dánsky premiér A. Rasmussen bude odo dneška úradujúcim predsedom Európskej rady - najvyššieho orgánu EÚ. FOTO - ČTK/AP

i rokmi narodili tzv. kodanské kritériá, podľa ktorých sa riadili rokovania s kandidátskymi krajinami a ktoré až do volieb v roku 1998 Slovensko ako jediná krajina v rámci Visegrádskej štvorky nespĺňalo.

Ak si malá dánska administratíva za prioritu predsedníctva stanovila rozširovanie, potom bude musieť počas „nabitých“ šiestich mesiacov stihnúť zakončiť namáhavé rokovania v poľnohospodárstve, ustrážiť výsledok írskeho referenda o ratifikácii Zmluvy z Nice a ukormidlovať októbrový „medzisummit“ v Bruseli tak, aby sa na ňom mohla zúčastniť už nová vláda, ktorá vznikne po septembrových voľbách v Nemecku. Nový berlínsky kabinet, Holandsko, Švédsko i Veľkú Britániu bude musieť potom Dánsko presvedčiť, aby zaplatili faktúru za priame platby poľnohospodárom z nových členských štátov.

Sú to ambície, ktoré sú o to zaujímavejšie, že Dáni odmietli spoločnú menu euro a ani sa nezúčastňujú na spoločnej obrane. Optimisti namietajú, že práve kvôli neúčasti v spomínaných projektoch môže Kodaň viac času venovať rozširovaniu.

Slovenským vyjednávačom sa počas španielskeho predsedníctva podarilo uzavrieť 26 z celkového počtu 30 kapitol. Počas dánskeho predsedníctva Slovensko čakajú rokovania o regionálnej politike, hospodárskej súťaži a dvoch najkomplikovanejších kapitol - rozpočet a poľnohospodárstvo. Na pohľad ide o stav porovnateľný so susednými krajinami z Visegrádskej štvorky. Niečo má Bratislava navyše. Zatiaľ čo Európa bude počas dánskeho predsedníctva s napätím čakať na výsledok nemeckých volieb, írskeho referenda a finančných kapitol, Slováci majú vlastný volebný otáznik navyše. Azda ani netreba vysvetľovať, že ním je zostavenie budúcej vlády.

Podľa dánskych zdrojov citovaných agentúrou ČTK by Bratislava v prípade účasti HZDS vo vláde nespadla medzi Rumunsko a Bulharsko, ale rovno na úroveň Turecka, ktoré pre nespĺňanie politických kritérií rokovania o vstupe ešte ani neodštartovalo.