„Tri hodiny. Veľmi sa mi do toho nechcelo. Hlavne preto, že si veľmi vážim kolegu Ľuba Pokoviča. Seriózny chlap. Nebol som si spočiatku celkom istý, či mám do toho vstupovať.“
V sezóne 1996/97 ste s Duklou Trenčín vybojovali titul majstra Slovenska, keď ste s kapitánom Jánošom a mladým Mariánom Hossom vo finále Extraligy senzačne zdolali vysoko favorizované Košice. V Slovane ste v minulosti pôsobili aj za federálnej éry, ale titul z vášho dlhoročného bratislavského bydliska vám ešte chýba.
„Práve to je pre mňa najväčšou výzvou. I keď mám pekné spomienky na rok 1984, keď sme s dorastom Slovana získali titul majstra Československa. Spomínam si, že finále sa hralo v Nitre a v mužstve som mal vtedy Rusznyáka, Hegyiho, Búřila, Pauloviča. Slovan má veľkú tradíciu, ktorá zaväzuje.“
Má súčasný Slovan na to, aby v predpokladanej repríze vlaňajšieho finále play off zdolal Zvolen, ktorý má momentálne jedenásťbodový náskok?
„Má. Zvolen má možno skúsenejší tím, ale v play off sú zápasy nahustené deň po dni a jeho starším hráčom môžu v rozhodujúcich momentoch chýbať sily. Tým však nechcem povedať, že Slovan má menej kvalitný káder. Ak si vezmeme hráča po hráčovi, ani v takomto porovnaní Slovan nie je horší.“
Čím to potom je, že napríklad z troch zápasov v Skalici nevyhral ani jediný?
„Hm. V našej lige môže pokojne prvý prehrať s posledným. Videl som, že Skalica odohrala viacero veľmi kvalitných zápasov.“
Hoci v komuniké správnej rady Slovana sa uvádza, že ste pri posilnení trénerských radov ďalším hlavným trénerom, bohaté skúsenosti a temperament vás predurčujú na to, že nielen v koučingu budete mať hlavné slovo.
„Netajím sa tým, som taký, možno dominantný trénerský typ. Svojho času som preto po úvahe odmietol ponuku na asistenta Jána Šterbáka v reprezentácii.“
VOJTECH JURKOVIČ
