Keď sa počas Gorbačovovej prestavby konal jeden z prvých rusko-amerických telemostov, sovietska občianka sediaca v obecenstve pri ňom úplne vážne povedala: „V ZSSR sexa net.“ Hoci sa vtedy ozvala salva smiechu v štúdiách na oboch svetadieloch, stala sa slávnou a Rusi si jej výrok pamätajú dodnes.

Odrážal totiž pokrytecký prístup sovietskej spoločnosti k pohlavnej výchove. Táto žena, Lidija Ivanovová, je dnes ešte stále veľmi pekná šesťdesiatnička, a ani v čase telemostu nebola žiadna puritánka. Mala za sebou už štyri manželstvá. Obletovalo ju mnoho nápadníkov a, ako dnes priznáva, núdzu o sexuálne styky nemala. Ako sovietskej poslankyni a funkcionárke sa jej však vraj priečilo „hrubé“ americké označenie „sex“.

Láska „po rusky“ mala byť podľa nej ďaleko romantickejšia, nežnejšia a úprimnejšia. Netušila však, ako sa jej krajina zmení. Po rokoch sovietskych zákazov a tabu vo všetkom, čo sa týkalo pohlavného života, prepukla v postsovietskom Rusku, rovnako ako v iných bývalých socialistických krajinách, sexuálna revolúcia.

Ulice a podchody zaplavili pornografické časopisy a kazety a erotické pomôcky sa predávali v pouličných stánkoch. To ale patrí minulosti. Všetky sexuálne orientované periodiká sú teraz cudne zabalené do igelitových obalov a v trafikách skoro nie sú vidieť. Umelé panny sú len v „intímnych shopoch“.

Sex sa však na Rusov valí z televíznych obrazoviek, filmových plátien i novinových stránok. Inzeráty typu: „Predám panenstvo. Za peniaze. Zn. Draho“ dnes nikoho neudivujú. Ako píše denník Moskovskij komsomolec, v poslednom čase sa v Rusku prudko zvyšuje záujem dievčat o obnovenie panenstva chirurgickým zásahom. Potom sa vraj môžu výhodnejšie predať.

Mnohé ruské noviny provokujú obrazovým materiálom i textom. Farebný týždenník Mir kriminala na kriedovom papieri prináša pravidelné správy o krvavých sexuálne motivovaných zločinoch, zoofílii či nekrofílii.

Rusi sa už dávno nezdráhajú verejne diskutovať na tému milostných vzťahov. Talkshow na tému sex patrí k najsledovanejším televíznym programom. Ruský súkromný kanál NTV vzbudil rozruch, keď začal vysielať program Pro eto (O tom), kde mládež otvorene hovorí o sexe. Dnes túto prax úspešne uplatňujú i štátne televízie, ktoré ale výrazne pritvrdli.

Obrovský záujem divákov vzbudil program Moja semja (Moja rodina) na štátnom kanáli RTR, keď sa jedna jeho účastníčka priznala, že nemá nohavičky. Tvrdila, že si ich nevzala kvôli nešťastnej láske. Opustil ju totiž milý a ona ho chcela prostredníctvom televíznej obrazovky pritiahnuť k sebe. Divákov žiadala o radu, čo všetko ešte pre to má urobiť. Ďalšia dáma sa vyzliekla donaha, keď to od nej chcelo obecenstvo. Program Moja semja bol zo začiatku venovaný problémom prostých ruských ľudí, hlavne staršej generácie. Akonáhle sa „sexualizoval“, vzbudil taký veľký záujem, že jeho moderátor Valerij Komissarov bol dokonca zvolený za poslanca Štátnej dumy.

Komunistickí poslanci, ktorí tradične bojujú za zachovanie sovietskych hodnôt a mravnú spoločnosť, sa často pohoršujú nad obsahom denníka Komsomolskaja pravda. Tento denník s komsomolskou minulosťou sa totiž v rubrike „Muž a žena“ nezdráha poučovať svojich čitateľov, ako majú dosiahnuť orgazmus a zdokonaľovať svoje sexuálne prežitky. Hoci komunisti „pornografické“ a „vulgárne“ články odsudzujú, denník ktorý má v Rusku najvyšší náklad, žiadne komplexy nemá. Moderná ruská spoločnosť podľa neho o sexuálnu osvetu stojí.

ALEXANDRA MALACHOVSKÁ, čtk, Moskva