v, čo sú približne štyri miliardy korún. V prvom štvrťroku vlani bol pritom prílev 99,25 miliónov dolárov.
Pokles vypovedá aj o neistote investorov z budúceho politického smerovania Slovenska. „Určite majú na to vplyv aj blížiace sa voľby. Dôležité preto bude, aby sa potvrdili integračné ambície,“ povedal analytik spoločnosti Slávia Capital Pavol Ondriska.
Kvôli blížiacim sa voľbám nemal vysoké očakávania ani Ľudovít Ódor zo Slovenskej ratingovej agentúry.
Predpokladá, že do volieb sa budú dokončovať iba rozpracované projekty alebo navyšovať doterajšie investície.
„V prvých troch štvrťrokoch bude nových investícií, samozrejme, okrem privatizácie, určite málo. Dúfam, že sa to zlepší, ak sa zvýšia šance na vstup do NATO a Európskej únie.“
Hlavným zdrojom prílevu investícií do slovenskej ekonomiky je privatizácia. Výrazne za ňou zaostávajú investície na zelenej lúke. „Žiaľ, tieto investície sa nám nedarí pritiahnuť v takej miere ako susedom. Slovensko nikdy nebolo v príleve investícií na zelenú lúku top krajinou,“ povedal Ondriska. Prílev mimo privatizácie bol slabý aj v minulých rokoch.
„V každom prípade nie je dobré, že okrem privatizácie je investícií veľmi málo, neporovnateľne menej ako v iných krajinách,“ skonštatoval Ódor.
Z údajov centrálnej banky tiež vyplýva, že aj v prvom štvrťroku smerovala väčšina investícií, až 2,586 miliardy korún, do už reštrukturalizovaného bankového sektora. Investície do bánk zároveň zaznamenali aj medziročný nárast. Opačná situácia je v podnikovej sfére, kde bolo investícií nielenže menej (1,465 miliardy korún), ale zaznamenali aj medziročný pokles.
Celkovo od roku 1996 umiestnili zahraniční investori na Slovensko 229 miliárd korún. Centrálna banka pritom očakáva prílev len za tento rok v sume 198,4 miliardy korún. Podpíše sa pod to inkaso privatizačných príjmov najmä za akcie Slovenského plynárenského priemyslu a troch rozvodných energetických podnikov.
TOMÁŠ KURTANSKÝ
