Prvým pacientom, ktorému transplantovali srdce, bol Louis Washkansky. Transplantáciu urobil doktor Barnard v roku 1967 v nemocnici v Kapskom Meste. FOTO – ARCHÍV ČTK
Od 3. decembra 1967, keď profesor Christian Barnard urobil prvú úspešnú transplantáciu ľudského srdca, prešlo už 35 rokov. Odvtedy sa tieto operácie stali vo svete bežnou záležitosťou – presne tak, ako to predpovedal v roku 1960 nositeľ Nobelovej ceny za medicínu sir Peter Medawar. Unikátna výmena smrteľne chorého srdca sa stala bežnou súčasťou klinickej praxe. V priebehu prvých dvadsiatich rokov od prvej transplantácie sa vo svete zaregistrovalo 2577 výmien srdca.
V bývalom Československu transplantovali prvé srdce 9. júla 1968 v Bratislave. Pacientka však napriek všestrannej starostlivosti zomrela. Prvú úspešnú transplantáciu srdca vykonali v ČSSR v roku 1984 a v rámci samostatného Slovenska 21. marca 1998 na klinike srdcovo-cievnej chirurgie v Bratislave. Odvtedy sa na Slovensku podrobilo úspešným výmenám srdca 21 dospelých a 3 deti.
Výmeny srdca však nie sú jedinými transplantáciami orgánov. Dnes už možno človeku transplantovať takmer každý orgán, alebo aspoň jeho časti. A to sa týka aj takých jemných štruktúr, ako sú oči. S transplantáciou mozgu sa zatiaľ robia len experimenty. Transplantácie iných orgánov sa však stávajú už masovou záležitosťou. Vedú výmeny obličiek.
Druhý raz narodené ženy dávajú nový život
Za desaťročia operatívnej praxe a po desaťtisícoch úspešných transplantácií musela nastať chvíľa, keď sa ľudia začnú pýtať – prežili sme, ale čo so získaným časom? Môžeme žiť ako predtým?
Dostatočným dôkazom návratu pacientiek po transplantácii do plnohodnotného života by mal byť pôrod. Nie je to však len vecou odvahy rodičky či lekárov. Nevyhnutnosť užívať takmer po celý život od transplantácie imunosupresívne lieky ohrozuje totiž dieťa.
Prvou ženou na svete s náhradným orgánom, ktorá úspešne porodila, bola preto pacientka, ktorá takúto liečbu nepotrebovala. Dostala totiž obličku od svojho jednovaječného dvojčaťa. Stalo sa to v americkom Bostone v roku 1958.
Až po nej porodila v roku 1966 v Richmonde žena, ktorá bola pod imunosupresívnou liečbou.
V Európe porodila ako prvá žena s transplantovaným srdcom nemenovaná Francúzka v roku 1987. V roku 1992 ju nasledovala jej krajanka, 31-ročná Florence Gérardová, ktorá porodila dcérku cisárskym rezom. Tá však už posunula métu možností ďalej, pretože rodila rok a pol po kombinovanej transplantácii srdca a pľúc.
Od 13. novembra 2000 drží európsky primát aj 28-ročná Alena Macková z moravského Slovácka. Tá porodila syna po tom, čo jej transplantovali pečeň.
Od roku 1984 bolo na celom severoamerickom kontinente sledovaných 717 pacientiek a ich 1068 tehotenstiev. Pochopiteľne, že pri takých počtoch sa už musí prejaviť aj rizikovosť tehotenstiev. V porovnaní s normálnymi tehotenstvami sa zistila trojnásobne zvýšená nedonosenosť plodu a dvojnásobne zvýšená úmrtnosť detí po narodení. Na druhej strane, potešujúcim zistením je, že po úspešnom prvom roku dieťaťa je ich ďalší telesný i mentálny vývoj porovnateľný s deťmi zdravých matiek.
Športové výkony
Aj muži hľadajú po náročnej operácii cestu späť nielen k bežným, ale aj nadpriemerným fyzickým výkonom.
Už v roku 1987 súťažil na britských halových majstrovstvách v ľahkej atletike trojskokan McCalla, ktorý sa rok predtým podrobil operácii obličky. V roku 1995 zas absolvovali 42-kilometrový bostonský maratón dvaja pretekári po transplantácii srdca. A celé súťažné družstvo ľudí s transplantovanými orgánmi vyhralo vo fyzicky náročnej televíznej súťaži Pevnosť Boyard 95 750 frankov.
Od roku 1980 sa na celom svete, vždy 17. septembra, organizuje maratónsky beh proti rakovine. V posledných ročníkoch sa na ňom zúčastňujú nadšenci už z takmer 60 krajín. Ide o beh na počesť Kanaďana Terryho Foxa, ktorý po tom, čo prišiel kvôli rakovine o nohu, podnikol na podporu onkologického výskumu slávny propagačný beh naprieč Kanadou. S protézou ubehol denne 40 kilometrov a svoj plán nezavŕšil len preto, že choroba bola rýchlejšia ako on a dostihla ho po ubehnutí takmer 4000 kilometrov.
V roku 2001 sa 42-ročný pacient Amayak Mkrtchyan, pôvodným povolaním vojak, rozhodol s transplantovaným srdcom prejsť pešo vzdialenosť Vladivostok – Moskva. To je dvojnásobok toho, čo plánoval Terry Fox.
Pokračovaním týchto ojedinelých výkonov sú olympiády ľudí s transplantovanými orgánmi.
Ľudia, ktorí dostali vďaka náhradnému orgánu druhý raz šancu žiť, podávajú nielen individuálne nadpriemerné fyzické výkony, ale majú navyše aj chuť navzájom sa pretekať. Druhého letného ročníka Olympiády ľudí s transplantovanými orgánmi sa v roku 1994 zúčastnilo 1000 bývalých pacientov. V januári toho istého roka sa konali prvé zimné hry takýchto športovcov vo Francúzsku. O rok na to bol už do programu olympiády v kanadskom Vancouveri zaradený aj maratón.
