Napríklad, že do Európy sa dostala v 9. storočí z Afriky a Ázie. Najprv ju pestovali Taliani a Španieli, potom Francúzi a na prelome 18. a 19. storočia sa začala objavovať aj na maďarských nížinách. Okrem Európanov ju milujú aj Číňania, Japonci a Indovia. Baklažán má málo kalórií, preto je vhodný pri diétach. Netreba ho šúpať, šupka obsahuje vitamíny a aromatické látky. Staršie plody však môžu byť horké. Vtedy ich nakrájame na tenké krúžky, posolíme a necháme „vypotiť“. Potom ich umyjeme a vložíme do osolenej vody, aby nestmavli.
Baklažány na surovo
Tento recept je vhodný pre tých, ktorí chcú odtučňovať. Baklažány umyjeme, ošúpeme a rozrežeme na dve polovice. Odstránime semená a dužinu najemno postrúhame. Zmes pokvapkáme citrónovou šťavou. Zalejeme olivovým alebo slnečnicovým olejom s troškou octu. Posypeme posekaným kôprom a podľa chutí pridáme soľ a lisovaný cesnak. Hotový šalát necháme dobre vychladnúť v chladničke.
„Zlé jedlo“
1 väčší baklažán, 300 g cukiny, 200 g červenej papriky, 400 g rajčiakov, 90 g cibule, 2 strúčiky cesnaku, 50 g tvrdého syra, olivový alebo slnečnicový olej, bazalka, rozmarín, čierne korenie a soľ.
Kto si na jedálnom lístku s obľubou objednáva francúzsku špecialitu ratatouille, možno ani nevie, že v preklade to znamená „zlé jedlo“. Pôvodne to bol pokrm francúzskych cigánov, no prisvojila si ho provensálska kuchyňa. A čo naň potrebujeme?
Baklažán a cukiny umyjeme, ošúpeme a pokrájame na väčšie kocky. Papriku pokrájame na pásiky. Rajčiny na chvíľu ponoríme do vriacej vody, potom ich ošúpeme a nakrájame na mesiačiky. Na oleji speníme cibuľku a pridáme nakrájanú zeleninu a cesnak rozotrený so soľou. Vmiešame koreniny, podľa chuti posolíme, podlejeme troškou vody a pomaly dusíme na miernom ohni. Zhruba po pol hodine pridáme paradajky a ešte chvíľu dusíme. Hotové jedlo posypeme syrom. Iný variant káže popražiť cibuľku, premiešať ju so zeleninou a koreninami, vložiť do ohňovzdornej misy vymastenej olejom a odkrytú zmes piecť v mierne teplej rúre asi 35 minút. (bd)
