Sťažovatelia kritizujú spoločné vyhlásenie HZDS a SMK z januára tohto roku, ktoré podpísali predsedovia mestských organizácií oboch strán. Miestni lídri vo vyhlásení vyjadrili znepokojenie nad eskaláciou napätia v súvislosti so zákonom o zahraničných Maďaroch.
Iniciátori vám vyčítajú, že ste svoje rozhodnutie podpísať spoločné vyhlásenie s Maďarmi nekonzultovali so straníckymi šéfmi.
„Ani som to konzultovať nemusel. Verejne to potvrdil aj predseda hnutia. Mal som splnomocnenie mestskej organizácie, že mám s SMK o tomto probléme rokovať.“
V sťažnosti sa píše, že vyhlásenie malo negatívny ohlas medzi členmi HZDS a v širokej voličskej základni hnutia na celom Slovensku.
„Je to holý nezmysel. Veď o mesiac neskôr ma zvolili za predsedu Okresnej organizácie Košice 1.“
Dostali ste už oficiálne stanovisko rozhodcovskej komisie?
„Zatiaľ nie.“
Proti vám sa postavili Košičania. Ako si to vysvetľujete?
„Nedokážem si to vysvetliť. Skôr som očakával kritické reakcie z centra. V januári vyvolal zákon o zahraničných Maďaroch napätú situáciu, ktorú živili niektorí politici. My sme chceli vyslať jasný signál, že hoci máme na množstvo vecí odlišné názory, dokážeme sa na miestnej úrovni spojiť v záujme riešenia zásadných problémov. Život nám dal nakoniec za pravdu. Zákon zapadol prachom. A mám pocit, že k upokojeniu situácie sme prispeli, aj keď len malou čiastkou, aj my spoločným vyhlásením.“
Napriek tomu ste získali množstvo nepriateľov z vlastných radov. Stálo vám to za to?
„Vôbec nejde o Maďarov. Rovnako by som konal, keby hrozil konflikt medzi Slovákmi a Židmi, Rusínmi či Rómami.“
V priebehu dvoch rokov vášho pôsobenia vo funkciách ste získali meno umierneného politika. Nie je rozhodnutie komisie víťazstvom tzv. tvrdej línie HZDS?
„V HZDS musí skôr či neskôr zvíťaziť zdravý rozum.“
Odvoláte sa proti rozhodnutiu komisie?
„Záleží na oficiálnom stanovisku, ale s najväčšou pravdepodobnosťou áno.“
Akú reakciu očakávate?
„Som presvedčený, že kompetentný orgán bude rozhodnutie komisie revidovať.“
A keď nie? Vystúpite z HZDS?
„Nič sa nestane, keď ostanem radovým členom. Sám totiž neviem, či vôbec ešte mám chuť byť funkcionárom.“
MIKULÁŠ JESENSKÝ
