FOTO - AUTORKA
„Ak to takto pôjde ďalej, svah nás stlačí až dole k potoku,“ hovorí František Kultán. „Začalo sa to len tak zrazu. Ako sa svah pohol, objavili sa trhliny v ceste, začali nám praskať múry, strechy,“ pridáva sa jeho suseda. Spolu s manželom si už najväčšie škody na dome opravili, stále sú však neistí, čo sa ešte môže stať. „Chodí sa sem na to kdekto pozerať, ale do poriadku to nevedia dať,“ sťažuje sa nahnevaný muž. Dom vedľa je už nejaký čas prázdny. „Boja sa tu bývať,“ konštatuje sused.
Podobná situácia je aj v ďalšej kysuckej lokalite, v Praženkovej Zátkach, čo je časť prihraničného Svrčinovca. Zosuv pôdy poškodil okrem iného aj studne, obec museli núdzovo zásobovať cisternami. V istých chvíľach mali ľudia pobalené kufre, aby mohli v krajnom prípade okamžite opustiť domy.
„Takzvané plazivé zosuvy sa začali pri povodniach v roku 1997, o tri roky neskôr sa to pri veľkých dažďoch zopakovalo,“ hovorí Marián Furka z odboru CO na okresnom úrade v Čadci. Geologická firma v rámci protihavarijných opatrení svahy odvodnila, hrozba zničenia domov, komunikácií a devastácie životného prostredia je však naďalej reálna. „Je tam veľmi zložitá tektonická skladba,“ hovorí Furka.
Na sanáciu oboch svahov treba približne 18 miliónov korún, samospráva ani okresný či krajský úrad peniaze na zosuvy nemá. Po niekoľkých rokoch čakania by mala vláda budúci týždeň rokovať o uvoľnení potrebných financií. Ďalšie asi tri milióny čaká aj obec Kľače v rajeckej doline, kde svah padá na budovu obecného úradu. Hore na kopci je miestny cintorín, pohyby pôdy už zničili niekoľko hrobov.
„Podľa mojich najnovších informácií majú ísť peniaze najmä do Kľačov a do Svrčinovca. Na Čadcu vraj peniaze stoplo ministerstvo financií. Mrzí ma, že budova úradu sa uprednostní pred ľudskými obydliami,“ hovorí okresný prednosta v Čadci Peter Špita.
ANDREA HARMANOVÁ
