Franz Beckenbauer, po Brazílčanovi Mariovi Zagallovi druhý futbalista planéty, ktorý sa stal majstrom sveta ako hráč i tréner. FOTO – TASR/EPA
V Nemecku je futbal tiež športom číslo jeden. Síce nie až tak do kosti ako v Brazílii, ale tri tituly majstrov sveta z neho robí popri rovnako úspešných Talianoch stále futbalovú veľmoc v Európe. Po prípadnom nedeľňajšom finálovom víťazstve v Jokohame sa môže stať najlepšou krajinou na starom kontinente. Nemci nikdy nepodcenili vôňu dosiahnutých triumfov. Vždy na nich systematicky pracovali. Dnes sa pýšia Bundesligou, jednou z piatich najkvalitnejších európskych súťaží.
Fritz Walter sa druhého finále nedožil
Je v tom istý kus symboliky. V čase, keď sa zverenci trénera Rudiho Völlera pripravovali na štvrťfinálový zápas tohtoročných majstrovstiev sveta proti USA, zomrel vo svojom dome neďaleko Kaiserslauternu vo veku 81 rokov legendárny Fritz Walter. Ten Fritz Walter, ktorý bol štvrtý júlový deň 1954 pri historicky prvom nemeckom titule majstrov sveta.
Vo švajčiarskom Berne vtedy Nemecká spolková republika pri svojej prvej účasti na šampionáte vystúpila na vrchol dosť nečakane a senzačne. Vo svetovom futbale totiž dominovali Maďari s uznávaným trénerom Gusztávom Sebesom, olympijskí víťazi z Helsínk ‘52, ktorí z 31 medzištátnych zápasov vyhrali 27 a štyri remizovali. Vo vylučovacej skupine Maďari rozdrvili Nemcov 8:3, ale vo finále nastúpili iní Nemci – odvážnejší, sebavedomejší. Skvelý tréner Sepp Herberger našiel na veľkého favorita správnu taktiku, hoci na bernskom štadióne Wankdorf pred 65-tisíc divákmi sa od začiatku vyvíjalo všetko podľa predpokladov. Maďari za osem minút strelili dva góly (Puskás, Czibor) a všetko sa zdalo jasné. Lenže Morlock, so šiestimi gólmi najlepší nemecký strelec na MS, rýchlo znížil a keď Rahn v osemnástej minúte vyrovnal, dlho sa skóre nemenilo. Až do 86. minúty tvrdého zápasu, v ktorom často zasahovali lekári a maséri na oboch stranách, keď Rahn krížnou strelou prekonal Grosicsa. NSR vstúpila do spoločnosti futbalových velikánov.
Podobná príležitosť sa neopakuje každé štyri roky. Trvalo to dve hráčske generácie, kým svet zaregistroval Nemcov opäť pred útokom na absolútny vrchol. Na svetovom šampionáte ‘66 v Anglicku, ktorý vošiel do dejín finálovým trapasom. Súperom Nemcov bola domáca reprezentácia. Kapitáni Bobby Moore a Uwe Seeler priviedli obe mužstvá na trávnik 93-tisícového štadióna vo Wembley a v hustom daždi nikto netušil, že uvidí toľko gólov. Riadny hrací čas nerozhodol – oba polčasy sa skončili po 1:1. Prišla najdiskutovanejšia stá minúta a s ňou strela Angličana Hursta, ktorá sa od brvna brankára Tilkowskeho odrazila do zeme. Švajčiarsky rozhodca Dienst po porade s čiarovým Bachramovom zo ZSSR uznal gól, ale o správnosti svojho verdiktu presvedčený nebol.
Dodnes nikto nedokázal, či odrazená lopta dopadla za čiaru alebo nie. Angličania viedli 3:2, v poslednej minúte dosiahol hetrik Hurst, keď už po trávniku behali civilisti a predčasne oslavovali anglický titul. Tento šampionát ostane v pamäti ako minimálne čudný, lebo zákulisie pracovalo očividne v prospech usporiadateľskej krajiny.
Nemci odčinili Wembley v Mníchove osem rokov nato. Nezabudnuteľné anglické finále si na domácej pôde zopakovali len dvaja hráči – Beckenbauer a Overtah. Dvaja z tých, ktorí v tom čase predstavovali značný technický pokrok v nemeckom futbale na rozdiel od svojich predchodcov.
Tí boli vyznavačmi predovšetkým silového štýlu hry. Vydarenou prípravou na domáci šampionát bol zisk titulu majstrov Európy ‘72. Tréner Helmuth Schön poskladal perspektívne mužstvo v tvorivými typmi hráčov.
Ako usporiadateľ nemuselo hrať kvalifikáciu, lenže Schönovi robil najväčší problém výpredaj nemeckých reprezentantov najmä do Španielska. Güntera Netzera získal Real Madrid, Barcelona si robila zálusk na Gerda Müllera a Hönessa, Valencia poškuľovala po Overathovi. Schön nakoniec dosiahol svoje a Nemecký futbalový zväz zastavil všetky prestupy až do skončenia majstrovstiev sveta.
Gerd Müller bol pán strelec
Finále s Holandskom sa začalo pre domácich katastrofálne – ubehlo pár minút, Höness fauloval Cruyffa a Neeskens pokutový kop premenil. V 25. minúte sa situácia zopakovala na druhej strane, keď po zákroku Jansena na Hölzenbeina vyrovnal z bieleho bodu Breitner. Druhý svetový titul zariadil pre Nemcov, kto iný ako Gerd Müller. Prefíkaný útočník s neuveriteľným nosom na góly. Dlhé roky sa hovorilo, že stál vždy tam, kam prišla lopta. Bol to však pán strelec, ktorý stále vedie aktuálne poradie kanonierov na záverečných turnajoch – na svojich dvoch (1970 a 1974) nastrieľal štrnásť gólov.
Posledný nemecký titul je spred dvanástich rokov, keď mužstvo trénera Franza Beckenbauera zdolalo vo finále Argentínu 1:0 gólom Brehmeho z pokutového kopu a oplatilo tak Juhoameričanom prehru 2:3 z Mexika ‘86.
MIROSLAV BUKOV
