pôdy cudzincom z ostatných štátov EÚ.
Švédske predsedníctvo v únii včera TASR potvrdilo, že pätnástka sa dohodla na spoločnom stanovisku a že voľný pohyb kapitálu bude môcť byť zaradený na dnešné kolo prístupových rokovaní s Českom, Maďarskom, Estónskom a niektorými ďalšími kandidátskymi krajinami. Slovensko už toto kolo absolvovalo pred dvoma týždňami a najbližšie bude s EÚ rokovať až 12. júna na ministerskej úrovni v Luxemburgu.
Spoločná pozícia EÚ priznáva právo na sedemročné prechodné obdobie, počas ktorého nebudú môcť obyvatelia ostatných členských štátov voľne nakupovať lesnú a poľnohospodársku pôdu. Text však vychádza v ústrety aj Francúzsku, pretože umožňuje znovuotvorenie kapitoly podľa výsledkov rokovania o problematike poľnohospodárstva. Paríž totiž minulý týždeň zablokoval dohodu a navrhoval presunúť časť o predaji poľnohospodárskej pôdy do kapitoly poľnohospodárstvo, o ktorej sa bude rokovať až na budúci rok. Pod tlakom ostatných krajín však Francúzsko nakoniec ustúpilo a súhlasilo s textom, ktorý ubezpečuje o nutnosti ďalej sa touto otázkou zaoberať a v prípade potreby aj otvoriť už uzavretú kapitolu voľný pohyb kapitálu.
Francúzi, ktorí sú hlavnými adresátmi poľnohospodárskych dotácií z rozpočtu EÚ, chcú riešiť vzťah medzi prechodnými obdobiami a cenou poľnohospodárskej pôdy, od ktorej do istej miery závisí výška dotácií. Argumentujú okrem iného tým, že počas trvania prechodných období by sa cena pôdy nemala zvyšovať, nárok napríklad českých poľnohospodárov by teda mal byť menší.
Slovensko požiadalo EÚ pôvodne až o desaťročné prechodné obdobie na predaj lesnej a poľnohospodárskej pôdy. Na nedávnom kole rokovaní však oznámilo zámer súhlasiť s modelom sedem plus tri, ktorý by predpokladal sedemročný odklad s možnosťou jeho predĺženia o tri roky v prípade potreby.
Poľsko žiada až osemnásťročné prechodné obdobie, ktoré však EÚ takmer určite neakceptuje, a ČR s Maďarskom žiadali desaťročný odklad. (tasr, čtk)