V jednej zo svojich veľkých komédií Sedem rokov túžby sa Marilyn v slávnej scéne zrúti z taburetky, keď práve sedí pri klavíri. S neporušeným sexappealom leží pod klavírom a bez ohľadu na nehodu žiari. Jej filmový partner Tom Ewell v tom okamihu sleduje jedinú ambíciu - vášnivo ju pobozkať.

Marilyn Monroe bola vo filme Sedem rokov túžby naozaj skvelá. Táto komédia jej dala možnosť hrať karikatúru seba, extrakt tupej blondínky. „Keby bola Marilyn hlúpejšia, určite by bola šťastnejšia,“ tvrdila jej spolubývajúca a priateľka Sheila Wintersová.

Z mladej robotníčky vo vojenskej továrni sa stala v Hollywoode, továrni na sny, najväčšia legenda filmového biznisu všetkých čias: sladká Marilyn. Zomrela mladá a odvtedy je raz a navždy tragickou Marilyn. Desiatky literárnych diel a divadelných hier mali ambíciu odkryť jej mýtus. Písali o nej veľkí americkí spisovatelia ako Truman Capote, Norman Mailer či Joyce Carol Oatesová.

Jej nahá fotografia na titulnej stránke v roku 1956 odštartovala éru časopisu Playboy. Dodnes je jej tvár v časopisoch, na plagátoch i na obrazoch maliarov a jej osobné predmety úspešne predávajú v najprestížnejších aukčných sieňach sveta. Jej najväčší portrét vystavený na kalifornských kopcoch je z trávy, je vysoký 67 a široký 60 metrov.

Prvú filmovú zmluvu podpísala v roku 1946. V päťdesiatych rokoch sa predstavila ako hlúpučká naivka a táto rola jej zostala. Šialený úspech jej postavil pascu, z ktorej nemohla uniknúť: žiarivý obraz jej samej. Túžila po vážnosti a bola presvedčená, že je to jej tajná nesplnená túžba. Ušla do New Yorku, aby tam absolvovala vychýrenú hereckú školu Lee Strasberga Actor‘s Studio, z ktorej vyšli napríklad Marlon Brando, James Dean či Paul Newman. Bolo to jedno z jej najšťastnejších období. Lee Strasberg tvrdil: „Akoby čakala, až stisnete zázračný gombík, a ak by ste ho stisli, roztvorili by sa dvere a vy by ste uvideli zlato a drahokamy.“

Vydala sa za dramatika a spisovateľa Arthura Millera a nakrútila snímku Autobusová zastávka, lenže namiesto úžasného života prišli depresie, tabletky a alkohol. Marilyn prestala stíhať termíny. Arthur Miller ju chcel zachrániť, obetoval písanie a všetok čas venoval jej. V tom čase, teda v roku 1959, prišiel film Niekto to rád horúce. Nakrúcanie sa veľmi pretiahlo a Marilyn, na plátne milá, príťažlivá a stelesňujúca šťastie, bola v skutočnosti hysterka, čo všetko neznášala.

O dva roky neskôr hrala vo filme Mustangy podľa Millerovho scenára, ktorý zožal veľký úspech. Pri nakrúcaní sa manželia definitívne pohádali a Marilyn sa utiahla a žila už len na tabletkách. George Cukor s ňou ešte skúsil nakrúcať film Niečo musíš dať, no producent pre jej nedisciplinovanosť zrušil zmluvu. Hollywood už mal aj tak nový idol - Liz Taylorovú.

Tragická smrť Marilyn Monroe tvorí súčasť legendy o prezidentovi Kennedym, s ktorým sa údajne v tom čase stretávala. V každom filme o americkom prezidentovi JFK je táto scéna: nešťastná Marilyn telefonuje do Bieleho domu a prosí Kennedyho, aby prišiel. Prezident má však v tej chvíli iné starosti.

Na druhý deň našli Marilyn Monroe mŕtvu v jej byte v Los Angeles. Oficiálna správa znela: predávkovanie liekmi.

Úspech Marilyn Monroe rástol a rástol takmer až do jej smrti. Komédie Páni majú radšej plavovlásky, Ako sa vydať za milionára či Slamený vdovec po päťdesiatich rokoch sú a zrejme aj zostanú jej najväčšou slávou.

ANDREA PUKOVÁ

V utorok - Zakladateľ Indonézie Sukarno