Minulý rok šokovali bucľatú Ameriku „tintítka“ z Japonska.
FOTO - TASR/EPA
ú sa súťaže v jedení, napísal denník International Herald Tribune.
Ak bude mať Jarvis šťastie, vyhrá tento 152 kilogramov vážiaci realitný agent najslávnejšiu súťaž v jedení párkov v rožku, ktorá sa koná 4. júla na Coney Islande. Ale aby tam vôbec mohol súťažiť, musí vyhrať niektoré z kvalifikačných pretekov, ktoré sa v nasledujúcich týždňoch budú konať po celých Spojených štátoch.
„Vyrážam na cesty,“ hovorí Ed Jarvis. „Pôjdem do Las Vegas, Phoenixu a ďalších miest a budem sa snažiť niekde vyhrať. Pred tým na týchto miestnych závodoch stačilo na víťazstvo zjesť počas dvanásťminútového limitu dvanásť až trinásť párkov, ale teraz ich človek do seba musí napchať šestnásť až osemnásť. Konkurencia je z roka na rok tvrdšia.“
Len čo dôjde na súťaž v jedle, je apetít Američanov a Ameriky bezodný. V Louisiane jedia opreteky raky, v Kalifornii artičoky, vo Washingtone malé rybičky, v Texase rebierka, v Connecticute ustrice, v New Jersey hamburgery, v Ohiu kuracie krídelká, vo Wisconsine tvaroh, v Pennsylvánii lievance a v New Yorku macesy.
Pravidlá sú rôzne. Len jedno je všade rovnaké - čo sa zje, musí zostať v žalúdku, inak: zbohom, súťaž.
Na „korenených slávnostiach“ v texaskom Larede sa zúčastnilo dvadsaťtisíc návštevníkov a rovnaký počet ľudí nadšene povzbudzoval účastníkov súťaže v jedení kuracích krídeliek vo Philadelphii.
Nedávne víťazstvá „tintítok“ z Japonska nad bucľatými domácimi pretekármi vyvolali vlnu rozhorčenia. Ako je však možné, že Spojené štáty, také posadnuté diétami a chudnutím, sú fascinované verejnými žranicami? „Sme najtlstejšia krajina s najväčšou nadváhou obyvateľov na svete,“ hovorí autor knihy Národ rýchleho občerstvenia Eric Schlosser. „Je teda logické, že nám vyhovujú súťaže, v ktorých sa ľudia predháňajú, kto do seba napchá najviac.“
Ed berie prípravu na súťaže dôsledne. Zľahka trénuje: v priebehu piatich minút je schopný spakovať veľkú pizzu, dáva si viac než dvojkilogramové steaky. Na videozáznamoch študuje priebeh súťaží, a ak je najhoršie, učí sa zvládať návaly vracania.
„Chcem sa jednoducho predviesť,“ hovorí 35-ročný Jarvis. „Užiť si svojich pätnásť minút v žiari reflektorov. Ľudia si môžu myslieť, že je to pekná hlúposť, ale aspoň si nenechávam každý víkend vytĺcť mozog z hlavy ako profesionálni hráči amerického futbalu. Som jednoducho chlapík, čo chce zjesť čo najviac párkov v rožku.“ čtk)
