Rem Viachirev, 66-ročný šéf ruského plynárenského koncernu Gazprom, končí. Deväť rokov držal v hrsti spolu so svojimi vernými spoločnosť, aká má na svete sotva obdobu. Do Gazpromu, vlastníka štvrtiny svetových zásob plynu, nevidel ani Kremeľ. A to bolo údajne hlavným problémom.

Jednohlasný „odstrel“

O Viachirevovom odvolaní v stredu jednomyseľne rozhodlo predstavenstvo Gazpromu, ktorého zasadnutie iniciovala vláda. Štát vlastní v spoločnosti 38-percentný podiel. Firmu považujú za štátnu a nemožno pochybovať o tom, že plní aj politické úlohy – doma i v zahraničí. Neprosperujúcim štátnym podnikom dáva na dlh, takže prispieva k sociálne umiernenému „trhovému“ prostrediu v Rusku. V zahraničí zasa pôsobí ako trójsky kôň ruských národných záujmov – plyn predsa potrebuje Ukrajina, Poľsko, Maďarsko, Slovensko, ale aj Európska únia.

Gazprom však nebol poslušným nástrojom – jeho manažment si bol vedomý vplyvu a využíval ho – zrejme aj na osobné obohatenie. Navyše pracoval metódami, ktoré sú už „zastarané“. Na Západe, ale aj v našom regióne sa preto proti Gazpromu rozpútala kampaň, ktorá môže prerásť do série vážnych škandálov. Tie by mohli poškodiť záujmy ruského štátu. A tak bol Viachirev „uprataný“.

Aj „cár“ má deti

Na krok Kremľa sa dá dívať z rôznych uhlov. Ruská pravica i časť expertov v ňom vidia ďalší dôkaz, že prezident sa pokúša ovládnuť kľúčové ekonomické odvetvia krajiny a cez ne napokon centralizovať krajinu a skrotiť odbojné gubernie. Boris Nemcov, líder Zväzu pravicových síl, ktorý sa kedysi sám pokúšal Viachireva odstaviť, hovorí o jasne politických motívoch. „Je to závažnejšie než zmena vo vláde,“ komentuje.

Novinári z Ruska i Nemecka zasa píšu o slučke, ktorá sa sťahovala okolo „cára“ Viachireva a spol. v podobe odhalenia finančných podvodov. Gazprom vraj predával akcie svojich dcérskych spoločností pod cenu a provízie (?) tiekli na osobné kontá napríklad Viachirevových detí, jeho zástupcu Vjačeslava Šeremeta a bývalého šéfa Gazpromu, najnovšie veľvyslanca na Ukrajine Viktora Černomyrdina. Boris Fjodorov, bývalý člen správnej rady Gazpromu a exminister financií, pravidelne pripomína, že ročne miznú z Gazpromu 2-3 miliardy dolárov do súkromných vreciek.

Priezračnosť a kontrola

Ruskí plynári – na rozdiel napríklad od naftárov – sú pritom už od sovietskych čias uzavretým a dobre fungujúcim spolkom, ktorý medzi seba nikoho nepustí. Má tu vôbec Viachirevov nástupca šancu?

Bude ním len 39-ročný Alexej Miller, doterajší námestník ministra hospodárstva. Je z tzv. petrohradskej komandy – teda jedným z tých, ktorých si Putin priviedol do Moskvy zo svojho predošlého miesta. Putin, ktorý sa rád obklopuje vernými aj bez ohľadu na ich kvalifikáciu, tak daroval Gazpromu málo zbehlého biznismena, bližšieho štátnej byrokracii.

Už pred Viachirevovým odchodom akcie Gazpromu – a po jeho odchode ruské akcie vôbec – stúpli. Akoby sa ktosi na Západe skutočne radoval z tejto zmeny. Špeciálne nemecké firmy majú záujem o akcie Gazpromu (Ruhrgas tu už má istý podiel, celkovo patrí zahraničným firmám 15 percent).

Gazprom vyváža do 27 štátov Európy a vlani obhospodáril 26 percent spotreby plynu v Európe. Záujem EÚ rastie – v budúcnosti pôjde o spoločný plynovod, už dnes sú to spoločné podniky v Nemecku, Taliansku, Fínsku, Francúzsku. Západní partneri chcú investovať. Takéto partnerstvo je pre Putina príliš dôležité na to, aby ho ponechal na „prefláknutého“ Viachireva. Gazprom musí byť navonok priezračný podľa západných kritérií. A doma kontrolovaný.

BAŠA JAVŮRKOVÁ