David Beckham sa lúči s Japonskom. FOTO TASR/AP
David chce založiť škôlku
Našťastie pre Japoncov, Debbido Bekkamu (ako ho prekrstili v Japonsku) - teda David Beckham - sľúbil, že sa vráti. Ba čo viac, naznačil, že si vie predstaviť i to, že by v Japonsku pôsobil. „V závere kariéry by som si rád zahral práve tu. Počas majstrovstiev som sa stretával so samými milými ľuďmi, predtým neznáma krajina mi prirástla k srdcu.“
Keďže okrem žien a dievčat pišťali za Beckhamom aj japonské deti, prisľúbil tvorca hry Anglicka a Manchestru United ešte niečo navyše: „Mám jednu ideu - založiť v Japonsku futbalovú škôlku.“
Pred šampionátom išli v Japonsku na odbyt najmä japonské reprezentačné dresy s číslom a menom Hidetošiho Nakatu. Počas neho ich však jednoznačne prevýšili anglické so sedmičkou a nápisom Beckham na chrbte. Záujem bol tak veľký, že Hiroki Miyaji, zakladateľ oficiálneho fanklubu ManU v Japonsku a vlastník siete obchodov World Football Shop Best vo svojej vlasti rezignoval na prísuny nových „sedmičiek“ a začal ju na čisté „t - shirty“ dotvárať sám. Japonci sú teraz mierne pobúrení, nevedia, kto má pravé a kto „dotvorené“ beckhamovské dresy. Tvár 54-násobného anglického reprezentanta vytlačila z titulkov japonských časopisov a novín tvár Nakatu či francúzskeho trénera Japoncov Philippa Troussiera.
Skutočný víťaz šampionátu
Pred zápasom Angličanov s Dánmi v Niigate čakalo na anglických hráčov, presnejšie na Beckhama, tri tisíc fanúšikov. Presnejšie fanúšičiek. Pišťali, jačali, snažili sa svojho idolu dotknúť, pár šťastnejších získalo spoločnú fotografiu, ďalšie pusu na líce. To isté sa odohrávalo pred ďalšími zápasmi, po prílete Angličanov, pri ich presunoch na tréningy. David Beckham sa nakoniec stal jediným futbalistom majstrovstiev sveta, ktorý musel chodiť so zavalitým ochrankárom.
Beckham sa stal skutočným víťazom šampionátu, bez ohľadu na to, že Albión sa balil po štvrťfinále. Niet pochýb o tom, že to Beckhamovcom prinesie i to, na čom vraj lipne predovšetkým manželka Victoria. Podľa všetkého budú len otázkou času lukratívne zmluvy s ázijskými koncernmi, organizátormi športových šou a reklamnými agentúrami. Ronaldo a Rivaldo môžu spolu nastrieľať i 15 gólov, Beckhama v tomto smere na šampionáte neprekonajú.
Pred šampionátom bol Beckham v Japonsku známy, ale nepoznal ho úplne každý. Daily Telegraph priniesol „pikošku“ - pred zápasom so Švédskom sa anglických novinárov pýtali pracovníčky tlačového centra, ktorý z Angličanov je ten slávny Beckham. Žurnalisti si zažartovali a Japonkám ukázali Dannyho Millsa. Robustný zadák s výzorom bitkára z londýnskych pubov sa potom nestačil čudovať, keď sa naňho vrhla skupina šikmookých diev so žiadosťou o autogram a fotografiu. Ináč, z „Beckhama“ vraj boli sklamané, mysleli si, že je fotogenickejší.
Pozitívny vzor
Japonské vydanie autobiografie Beckhama vyšlo v máji v náklade 200-tisíc kusov. Tri štvrtiny z neho sa vypredali počas šampionátu. Kniha sa stala jedným z najväčších bestsellerov v krajine a pripravuje sa jej druhé vydanie. Samozrejme, doplnené o MS.
Mohykánsku frizúru nosí každý tretí mladý Japonec, predaj slnečných okuliarov - takých, aké nosí Beckham - vzrástol o 300 percent.
Mladým sa páči Beckhamov extravagantný štýl, starším Japoncom sa zas páčilo jeho (aspoň počas MS) skromné vystupovanie, schopnosť oceniť kvality protivníkov, a to, že Angličan sa prezentuje ako osobnosť, ktorá nepije, nefajčí, nemá aféry so ženami a je vzorným otcom malého Brooklyna. Sympatie si Beckham získal i priznaním, že v škole patril vo futbale k tým slabším a často sa nedostal ani do zostavy školského tímu. Existuje krajší príklad pre tých (zatiaľ) menej úspešných?
„Nejde len o to, že Beckham je skvelý futbalista a budí pozornosť svojím vzhľadom. George Best a Paul Gascoigne nikdy nemohli dosiahnuť jeho popularitu práve kvôli svojim úletom k alkoholu a aféram. A navyše, neboli chápaní ako ľudia, bez ktorých sa nezaobíde kolektív a ktorí dávajú všetko kolektívu. Beckham áno a to Japonci vnímajú zvlášť citlivo. V Japonsku sa nadovšetko hodnotí skupinový záujem a David je typ, ktorý kladie záujmy kolektívu nad svoje. Aj preto je vhodným vzorom pre všetky generácie bez ohľadu na to, čo nosí na hlave,“ pokúsil sa o analýzu beckhamovského zázraku v krajine vychádzajúceho slnka v denníku Daily Yomiuri profesor sociológie Yashu Kubayashi z Jokohamskej univerzity.
Anglický futbal letí
Vďaka Beckhamovi čakala na MS veľká podpora i na reprezentáciu Anglicka. Pravda, nebol to jediný dôvod. Do istej miery je anglický boom v Japonsku záhadou, ale faktom je, že britský futbal je na Ďalekom Východe a vo východnej Ázii doslova zbožňovaný. Na jar sa o tom presvedčili počas ázijského turné práve po východnom pobreží futbalisti FC Liverpool a Manchestru United. V Japonsku, Kórei, Singapúre, Malajzii, Hong Kongu, Thajsku rastú ako huby po daždi nové a nové fankluby anglických tímov, televízne stanice majú záujem o prenosy z Premier League a Ázijčanom neprekáža pri vysielaní ani výrazný časový posun.
„Anglický futbal charakterizuje kolektívne cítenie, precíznosť, organizovanosť, poctivosť a nasadenie,“ opäť nachádza to, čo je príznačné pre Japoncov, Kubayashi.
A aj preto sa najviac Japoncov hlásilo k anglickej reprezentácii, mixovalo sa v hľadisku s anglickými fans, maľovalo si tvár červeným krížom svätého Juraja a učilo sa anglické chorály. Na oplátku, japonské deti sa neraz ocitli na pleciach anglických fanúšikov, ktorí sa správaním priblížili Beckhamovi a v Ázii našli len pozitívne ohodnotenie. Leitmotívom spoločných sympatií však bol stále On.
MOJMÍR STAŠKO
