zťahu spoločnosti k nim?

JANA CVIKOVÁ, feministka: „Mení sa ,prirodzeným‘ vývojom to, že napríklad v oblasti práce sú ženy podstatne viac diskriminované, než to bolo povedzme začiatkom 90. rokov. Sú trestané za to, že majú biologickú možnosť byť matkami.“

MUHAMMAD JUMA, vedec z cudziny: „Prejavy diskriminácie majú rôzne dôvody. Jedným je, že slovenská spoločnosť stále nie je zvyknutá na cudzincov. Ale ďalšia stránka je, že prejavy rasizmu sa zhoršujú, je ich viac. Mal som kolegu, šikovný človek. Napísal projekt, aby dostal zo zahraničia na vedeckú úlohu grant. Jeho zamestnávateľ však nesúhlasil, aby on ako cudzinec bol vedúcim tohto grantu. Dal mu preto podmienku: alebo prenechá vedenie grantu Slovákovi, alebo z neho nebude nič.“

ANNA DANČÍKOVÁ, reprezentantka sexuálnych menšín: „Nepociťujeme žiadne razantné zmeny. Jediné príjemné prekvapenie bolo, že sme zistili, že vysokoškolská mládež sa k nám správa tolerantne. V slovenskom parlamente sa o nás naďalej úplne pokojne rozpráva ako o buzerantoch.“

DENISA HAVRĽOVÁ, rómska novinárka: „Deti z rómskych osád sú naďalej masovo a nespravodlivo zaraďované do osobitných škôl. Keď si pozriete slovenskú reklamu, nenájdete tam ani jedného Róma. V zahraničí sa aj takto zdôrazňuje multikultúrna spoločnosť. U nás nie.“ (ru)