„Stať sa súčasťou Európy neznamená splniť nejaké smernice, ale robiť všetko pre ľudskejšie, slušnejšie, tolerantnejšie, a teda aj stabilnejšie Slovensko,“ prečítala včera z otvoreného listu poslancom herečka Zuzana Kronerová. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Signatári výzvy si myslia, že poslanci dali najavo, že hovoriť o diskriminácii nestojí za to. „Možno preto, že poslanci sami zblízka nepoznajú žiadneho Róma, že nemajú v rodine zdravotne postihnutého človeka, alebo že nikdy podrobnejšie nehovorili s niekým, kto by im o sebe povedal, že je homosexuál,“ píše sa v liste.
Rómska novinárka Denisa Havrľová, ktorej policajt nedávno odmietol podať ruku, sa pýta: „Nebol (zákon) prijatý preto, lebo je všetko v poriadku v tomto štáte? Chceme tým povedať, že neexistuje diskriminácia?“
Poslancom KDH, ktorí navrhli zákon stiahnuť z rokovania, najviac prekážal možný zákaz diskriminácie pre sexuálnu orientáciu. Podľa nich by mohol viesť k tomu, že si homosexuáli adoptujú deti.
„Podľa tejto logiky by sme mali zavrhnúť napríklad trestné právo, lebo predstavuje prvý krok k trestu smrti,“ oponujú autori listu. Podľa nich nie je v návrhu zákona ani slovo o registrovanom partnerstve, nieto o adopcii detí.
„Sedíme tu ako znôšky najrôznejších identít. Aj takých, ktoré z nás robia zraniteľné terče možnej diskriminácie. Ja si dovolím zo svojich identít vybrať jednu a povedať, že som feministka,“ vyhlasuje Jana Cviková.
Pripomenula, že aj keď ústava zakotvuje princíp rovnosti pohlaví, nemá moc zabrániť jeho porušovaniu. „Stačí sa len poobzerať okolo seba a jasne vidíme, že k skutočnej rovnosti medzi ženami a mužmi nedošlo,“ tvrdí feministicky.
Cviková pripustila, že takúto moc nemá ani antidiskriminačný zákon. „Zákon má však moc diskrimináciu pomenovať a to nie je moc malá. Vo chvíli, keď môžeme diskrimináciu konkrétne pomenovať, je omnoho viac možné proti nej účinne postupovať.“ Združenie Ľudia proti rasizmu organizuje na podporu zákona demonštráciu, ktorá sa začne dnes o 15.30 h pred budovou parlamentu. (joč)
