požičiavať. Dvadsať percent tvrdí, že im príjem stačí len na najlacnejšiu stravu, na oblečenie už nie.

Každý desiaty zdravotne postihnutý žije osamelo, 33 percent len v dvojčlennej domácnosti. Čím vyšší je však počet členov domácnosti, tým lepšia je situácia zdravotne postihnutého.

Štúdia Evy Pavlíkovej a Alice Kondášovej z Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny o sociálno-ekonomickej situácii rodín so zdravotným postihnutím bola vypracovaná koncom roku 2001.

Z odpovedí ľudí vyplýva, že viac peňazí by potrebovali najmä na stravu – kúpili by si ovocie, vitamíny, diétne jedlo. Na druhom mieste by investovali do zlepšenia svojej pohyblivosti, na treťom do zdravotných pomôcok.

Výskumy potvrdzujú nevedomosť ľudí. „Samotní postihnutí neboli zvyknutí niesť zodpovednosť, boli zvyknutí, že za nich rozhodoval niekto druhý. Na druhej strane je naozaj slabé poradenstvo,“ hovorí Pavlíková. „Vo väčších mestách fungujú občianske združenia, zväzy. V malých sídlach však poskytujú informácie len úradníčky sociálnych oddelení a tie ledva stíhajú vydávať rozhodnutia, zvládať papierovú robotu.“