ILUSTRAČNÉ FOTO – PAVOL FUNTÁL
Sociálni pracovníci otvorene hovoria, že mnohí ľudia berú príspevky ako zárobkovú činnosť alebo možnosť zrekonštruovať si byt či dom. „V posudku sa síce presne uvádza: ‘rozšírenie dverí, odstránenie vane, vybudovanie sprchovacieho kúta‘, luxus však nie je obmedzený. Niekto zvládne vybudovanie sprchového kúta za 60-tisíc, iného stojí rekonštrukcia 250-tisíc, lebo nakúpi drahé materiály. Aj v takom prípade má nárok, aby mu to bolo zaplatené,“ hovorí pani Bartošová z odboru sociálnych vecí v Stupave.
Pracovníčky sociálnych odborov potvrdzujú, že v niektorých prípadoch je podozrenie, že úmysel žiadateľa nie je úplne v poriadku, ale musia sa držať zákona. Zneužívaný je často príspevok na opotrebovanie ošatenia spôsobené francúzskou barlou – mnohí ďalej chodia bez nej. V prípade príspevku na diétne stravovanie si zase stav pacienta neraz nevyžaduje nákup naozaj špeciálnych potravín, stačila by normálna zdravšia strava. Takmer tisíc korún mesačne k dôchodku je však priveľkým lákadlom.
Podľa zákona nárok na akúkoľvek kompenzáciu má len ten ťažko zdravotne postihnutý, ktorého majetok (okrem bytu a predmetov spojených s bývaním) nepresahuje 800-tisíc korún. Sociálne odbory sa však musia spoľahnúť len na čestné vyhlásenie žiadateľa, možnosť kontroly nemajú.
Značné sumy sú vyplácané na príspevok za opatrovanie. V prípade, ak sa o postihnutého, ktorý je odkázaný na opatrovanie, stará dôchodca, dostáva plný príspevok aj plný dôchodok. „Veľa dôchodcov to berie ako ďalší zdroj príjmu. Bolo by možno vhodnejšie, keby bol príspevok určený ako kompenzácia pre tých, ktorí kvôli opatere o chorého musia odísť zo zamestnania. Alebo ďalšia možnosť, že by bola určitá diferenciácia medzi výškou príspevku, ak ho poberá občan, ktorý nemá žiadny iný príjem, a ak ho poberá občan, u ktorého dochádza k súbehu príjmov,“ hovorí Judita Havalová, vedúca oddelenia sociálnych vecí v Bratislave III.
Kontrolná činnosť okresných úradov je obmedzená. Pracovníkov je málo, niekde ani nestíhajú vybavovať žiadateľov v zákonnej lehote 60 dní, nieto ešte chodiť na kontroly, ako a či občan naozaj využíva pomôcku. Ťažko sa kontroluje aj to, či auto, na ktoré bol poskytnutý štátny príspevok, naozaj slúži postihnutému alebo skôr jeho rodine, prípadne či auto rodina nepredala. V takom prípade zákon stanovuje povinnosť vrátiť štátu alikvotnú časť zo štátneho príspevku.
Podľa odhadov iba polovica z tých, čo dostali príspevok na auto, pravidelne chodí do školy alebo do práce. „Ľudia žiadajú o auto, argumentujú, že potrebujú chodiť k lekárovi. Na to je však určený príspevok na prepravu,“ hovorí Lýdia Brichtová z ministerstva práce.
