Brazílčan Cafu (v popredí) odkopáva loptu pred Angličanom Ashleym Colom v štvrťfinálovom zápase na MS v japonskej Šizuoke.
FOTO - TASR/EPA
Ak dnes Brazília postúpi cez Turecko do boja o celkové piate zlato na majstrovstvách sveta, stane sa jej 32-ročný pravý obranca Cafú (na snímke Reuters) prvým futbalistom, ktorý absolvoval tri finálové zápasy za sebou. Na šampionáte ‘94 v USA mu pomohlo semifinálové zranenie spoľahlivého Jorginha z Bayernu Mníchov k finálovej účasti proti Taliansku. Hneď prvý pokus dopadol úspešne – dokonale eliminoval Roberta Baggia a kanárici pod vedením trénera Maria Zagalla získali štvrtý primát.
Vo Francúzsku ‘98 patril už skúsenejší Cafú k vyvoleným hráčom toho istého kouča s pravidelným miestom v základnej zostave. Svoj post obhospodáril znamenite a počas celého turnaja naň nepustil nikoho. S jednou výnimkou – proti Holanďanom ho musel zastúpiť Zé Carlos pre dve žlté karty, ktoré znamenali automaticky stop práve na tento zápas. Ale v parížskom finále na štadióne St. Dennis už Cafú nechýbal, hoci pre juhoamerickú futbalovú veľmoc vyvrcholenie turnaja nedopadlo tak úspešne ako štyri roky predtým. Prehra 0:3 s domácim Francúzskom po dvoch gólových hlavičkách Zidana a jednej Petitovej zabrzdili tradičné oslavy v rytme samby.
Brazílsky obranca z rímskeho AS veľmi nepripúšťa diskusiu, že by jeho tím dnes na Turkov nemal stačiť. „Dúfame, že sa nám to podarí. Nie je ľahké prebojovať sa trikrát do finále majstrovstiev sveta a ešte k tomu za sebou. Najskôr však musíme zdolať Turkov v semifinále. Až po splnení tohto cieľa sa budem zaoberať tým, že som tretí raz vo finále svetového šampionátu,“ vyhlásil Cafú.
Ešte bližšie k trom finálovým účastiam bol legendárny Pelé. V roku 1958 vo Švédsku sa stal majstrom sveta, rovnako dvanásť rokov nato v Mexiku. Brazília získala titul aj v Čile 1962 po finálovom víťazstve 3:1 nad Československom. Lenže slávny Pelé práve v tomto stretnutí pre zranenie chýbal. Inak by bol vytvoril unikátny rekord – z troch finále tri prvenstvá. Aj pre Cafúa by bol majstrovský titul nezabudnuteľným výsledkom, pretože v tíme trénera Luiza Felipeho Scolariho nosí dres s kapitánskou páskou. „Na to zatiaľ ani nemyslím. Pred nami je ešte dosť práce,“ povedal 109-násobný reprezentant. V prípade piateho brazílskeho triumfu by sa stal piatym kapitánom, ktorý zodvihol nad hlavu najcennejšiu svetovú futbalovú trofej – po Maurovi (1958), Bellinim (1962), Carlosovi Albertovi (1970) a naposledy Dungovi (1994).
Prelom v jeho kariére spôsobilo práve víťazné finále proti Talianom pred ôsmimi rokmi. Odvtedy je s Robertom Carlosom nenahraditeľnou postavou brazílskej defenzívy. Spoluhráči si ho zvolili za kapitána a pod jeho vedením vyhral štvornásobný majster sveta dvakrát turnaj Copa America (1997 a 1999). Pred piatimi rokmi prestúpil do AS Rím a farbám tohto klubu je verný dodnes. Vlani sa s ním prepracoval až k zisku takzvaného scudetta – talianskemu majstrovskému titulu. Profesionálnu dráhu začal v rodnom Sao Paule, s ktorým dosiahol dvakrát (1992 a 1993) Juhoamerický pohár, obdobu európskej Ligy majstrov. Jeho prvou zastávkou na starom kontinente bol španielsky tím Real Zaragoza, v ktorého drese sa tešil z víťazstva v Pohári UEFA. Dosť veľa na to, aby sa už teraz zapísal do bohatej histórie tohto futbalového gigantu.
MIROSLAV BUKOV
