ová z Katedry liečebnej pedagogiky Pedagogickej fakulty UK v Bratislave. Tvrdí, že dnes je naozaj málo rodín, kde nepoznajú problém s plnením školských povinností v súvislosti s ochorením dieťaťa.
M. Horňáková sa tejto problematike začala venovať na základe vlastných skúseností. „Moje deti boli často choré a aj keď sa dobre učili, v spojitosti so školou sa im často prihodili udalosti, pre ktoré boli nešťastné. Počas dlhého čakania pred ambulanciami lekárov som zámerne začínala s rodičmi a ich chorými deťmi rozhovory na tému škola. Bolo zrejmé, že mnohí zápasia s veľkými ťažkosťami. Väčšinou ich však videli ako svoj osobný problém a neočakávali zo strany školy nejaké riešenia,“ pokračuje. Zistila, že učitelia ani rodičia v chorobe dieťaťa nevidia žiadny problém. Mysleli si, že keď dieťa vyzdravie, učivo dobehne, opraví si známky a všetko bude inak.
Všetko je však inak – keď je dieťa znova v škole, učitelia ho považujú aj napriek trvajúcim ťažkostiam a užívaniu liekov za zdravé a schopné uniesť záťaž dobiehania učiva a dodržania tempa súčasného učiva. „Navyše, opakovane sa objavuje skúsenosť, že učitelia málo dôverujú výborným výsledkom týchto žiakov. Hovorievajú im, že keď toľko chýbali, nemôžu vedieť učivo ako žiaci, ktorí boli v škole, a preto ich často hodnotia prísnejšie. Opakované negatívne skúsenosti prinášajú deťom sklamanie,“ hovorí M. Horňáková.
Svoje dlhoročné skúsenosti zhrnula do knihy Máte doma často chorého školáka?, pre ktorú však zatiaľ nenašla sponzora. Rodičia aj učitelia sa s ňou však môžu oboznámiť na internete na adrese www.fedu.uniba.sk/klp . (sr)
