Obrázok z českého šlabikára o detských právach: Pretože aj ty si dôležitou súčasťou sveta, mal by si vedieť, čo všetko smieš robiť a čo všetko môžeš chcieť. Máš svoje práva. Máš tiež svoje povinnosti.
sa venovať niečomu inému. Mám predsa právo na svoj názor, mám právo rozhodnúť sa!
„Tvojou povinnosťou je učiť sa!“ hnevajú sa dospelí. „Inak z teba nebude nič!“
Ale deti skutočne svoje práva majú, ide len o to, aby pochopili (aj s pomocou dospelých) rovnováhu medzi svojimi právami a povinnosťami. Medzinárodný dohovor o právach detí, ktorý podpísala československá vláda v roku 1990, napríklad hovorí: Každé dieťa má právo na vzdelanie, ale aj Každé dieťa má právo na hru a voľný čas, Deti nesmú pracovať, Deti majú právo stretávať sa a združovať podľa vlastného výberu.
V škole sa však deti o svojich právach učia až v piatej alebo šiestej triede. A hoci práva a povinnosti dospelých sú známe a sú zachytené v Pracovnom poriadku školy, podľa školských poriadkov, ktoré si vytvárajú školy samostatne, to však vyzerá tak, akoby žiaci mali iba povinnosti. Niektoré školy však myslia aj na práva svojich študentov, napríklad škola pre nadané deti v Bratislave ich uvádza hneď sedemnásť.
„O detských právach sa prvýkrát učíme v občianskej a etickej výchove asi v piatej, alebo šiestej triede,“ hovorí učiteľka základnej školy v Dunajskej Lužnej Mária Buzálková. „Potom to rozoberáme na konkrétnych životných situáciách. Deti sa vyjadrujú k tejto téme rady a veľa, kritizujú rodičov aj učiteľov. Ja ich počúvam a snažím sa ich usmerniť, ale nepovažujem za správne posudzovať situácie, o ktorých mi deti rozprávajú.“
V Čechách sa už dostali informácie o právach a povinnostiach detí aj k najmenším školákom. Nadácia Naše dítě vydala obrázkovú učebnicu pre prvý stupeň základných škôl Šlabikár detských práv a zdarma ju distribuovala do všetkých základných škôl na území ČR. (gal)
O ktoré práva majú deti najväčší záujem* 39 percent detí by chcelo uplatňovať Právo robiť, čo chcem
(predovšetkým pozerať televíziu, chodiť von kedy chcem a dokedy chcem)
* 36,5 percenta detí si myslí, že by mali mať Právo na vlastný názor a slobodu prejavu „aby bol názor detí vypočutý, aby dospelí o ňom uvažovali.“
* 31,5 percenta detí uvádzalo tiež Právo na vzdelanie
* 15 percent detí si želá mať Právo na voľný čas a oddych
* 12,9 percenta detí by chcelo využívať i Právo na samostatné rozhodovanie
(vybrať si kamarátov, samostatne si vyberať oblečenie, účes…)
* 13,9 percenta detí túži mať Právo na lásku, 8,9 percenta Právo na priateľov
* 11,8 percenta detí uvádza i Právo netrestať deti
„aby rodičia nemali právo dávať tresty“, „aby sa na mňa rodičia nehnevali“, „aby mi nenadávali“, „ aby sa rozprávali s deťmi o ich ťažkostiach“, „máme právo na pochopenie a rešpekt“
Deťom často prekáža, že nemajú možnosť vyjadriť svoj názor „lebo ja som malé dieťa a nemám toľko skúseností a nemôžem mať pravdu“, keď chcem povedať svoj názor, platí: drž hubu a krok.“
(gal)
Zdroj: Diplomová práca študentky sociálnej práce
