FOTO – SME, PAVOL MAJER

Väčšina rodičov si želá, aby sa deti dobre učili. Niektorí pritom „pre povzbudenie“ siahajú k trestom, iní k odmenám. So psychologičkou PhDr. DUŇOU ŠPOTÁKOVOU z Výskuného ústavu detskej psychológie a patopsychológie sa zhovárame, ako nájsť rovnováhu medzi záujmom o školské výsledky dieťaťa a výcvikom zameraným na dosiahnutie úspechu.

Mali by sa deti dobre učiť?

„Každé dieťa je prirodzene zvedavé a chce sa niečo o svete dozvedieť. Systematickým spôsobom ako sa niečo dozvedieť, by malo byť školské vzdelávanie. Ak dieťa zostane zvedavé, má primerané schopnosti a škola jeho zvedavosť uspokojuje, známky by mali byť prijateľné. Ale mali by byť len vedľajším produktom jeho práce v škole a nie cieľom. Jedného dňa však dieťa musí dostať tú informáciu aj v podobe známky, lebo napríklad na výberových školách už musí vedieť porovnať svoj výkon s výkonom ostatných, napríklad preto, aby vedelo, aké má šance pri ďalšom štúdiu.“

Treba za zlé známky trestať?

„Myslím si, že trestať za známky je nezmysel, pretože tresty majú viac negatívnych ako pozitívnych účinkov. A navyše sa prikladá známkam váha, akú by nemali mať. Čím je dieťa menšie, tým menší význam by mali mať známky. Môžem sa však hnevať na svoje dieťa, že včera pozeralo televíziu a neučilo sa, a preto donieslo štvorku. Ale aj keď máme na dieťa nároky, musí vedieť, že ho milujeme a vážime si ho.“

A čo pozitívne motivovanie?

„Ak nám 17-ročný povie: „zmaturujem, ak mi kúpite auto“, tak sa niekde stala chyba. Ale je v poriadku, ak dieťa vidí, že máme radosť z jeho úspechu a oceňujeme jeho úsilie a potrebuje aj spätnú väzbu o tom, v čom postupuje dobre. Záleží aj na tom, ako a čo učíme – v encyklopédiách nie je menej informácií ako v učebniciach, len sú podané inak. V škole mnohé veci učíme veľmi nezaujímavo. Ak by sa s tým podarilo pohnúť, bolo by menej otrávených žiakov a rodičia by nepočúvali: načo mi toto kedy bude! Lebo ak ma niečo baví, nepýtam sa: prečo sa toto mám učiť? A aj v nenávidenom predmete sa môže nájsť oblasť, ktorá zaujme.“

Keď je dieťa v niečom slabé – je dobré tlačiť ho, aby sa tomu viac venovalo?

„Je lepšie brať to tak, že toto je tvoja slabá stránka, musíš mať aj v tomto smere základné vedomosti, ale viac sa venuj tomu, čo ti ide a čo máš rád. Ale ak sa dieťa napriek primeranému úsiliu a schopnostiam nie je schopné naučiť počítať alebo písať diktáty, treba rozmýšľať, prečo. Trojka môže znamenať, že je to normálne, zdravé, priemerné dieťa, alebo brilantný lajdák. Horšia známka môže však znamenať aj to, že dieťa má špecifický problém. Zlé známky v puberte môžu byť aj výrazom vzbury.“

Je správne orientovať deti na úspech?

„Nemôžem povedať, že orientácia na výkon a úspech je apriórne zlá. Ale výlučná orientácia na úspech je určite škodlivá – pre rodičov aj pre dieťa. A nemala by sa odvíjať od snobského sociálneho postavenia. Po úspechu túžime, bolo by však fajn, keby pre nás neznamenal len potlesk okolia. Nemožno nič namietať proti tomu, keď rozviniete svoje schopnosti a urobíte niečo užitočné aj pre iných.“

Môže žiaka negatívne poznačiť, ak si zvykne, že je jednotkár?

„To závisí od toho, ako on vníma status jednotkára. Ak je preto hviezda a od toho sa odvíja aj uznanie, láska a záujem rodičov, tak je to príšerné.“

Je správne učiť sa s deťmi denne, aby dosahovali v škole lepšie výsledky?

„To určite nie. Je oveľa dôležitejšie, aby dieťa dokázalo prebrať zodpovednosť za to, čo robí, naučilo sa zadeliť si čas, naučilo sa učiť sa a klásť otázky. A dobrý učiteľ by určite viac hodnotil menej dokonalú, ale samostatnú prácu. Pri malom dieťati by sme mali sledovať, či je vôbec motivované zaoberať sa doma školskými záležitosťami, ako veľmi potrebuje pomoc a v čom má spočívať. Nemali by sme preberať na seba väčšinu práce a zodpovednosti za dieťa. Ale ak dieťa skutočne nie je schopné podať výkon, nikdy nerozumie tomu, čo dostalo na úlohu, treba zistiť, kde je problém.“

MONA GÁLIKOVÁ