ILUSTRAČNÉ FOTO – JÁN KROŠLÁK
Najčastejším dôvodom pre trestanie detí sú pre rodičov známky. Trestanie za zlé známky zažíva až tretina detí, z toho 13,3 percenta často. Na jednej základnej škole SME potvrdili, že novým trendom sa stáva orodovanie rodičov za lepšie známky: „Hromadne chodia už dva týždne pred vysvedčením a učiteľom vysvetľujú, prečo by ich deti mali dostať lepšie známky. Kedysi si to netrúfli.“
Aj trojkár môže byť úspešný
Známky sú pre mnohých rodičov jediným meradlom úspešnosti ich dieťaťa. Ak nosí domov trojky, nebodaj aj štvorky, majú pocit, že v živote zlyháva. Nemusí to však byť pravda. Dokazujú to príbehy ľudí, ktorí sa stali slávnymi či bohatými napriek tomu, že v škole neexcelovali.
Napríklad Thomas Alva Edison bol dysgrafik a dysmetrik. Nikdy sa nenaučil písať bez vážnych chýb a neuznával interpunkciu. Nositeľ Nobelovej ceny, mysliteľ Albert Einstein, bol zase pomalý – v škole potreboval na všetko veľa času, dokonca nebol dobrý ani v matematike. George Stephenson, vynálezca parnej lokomotívy, bol negramotný.
„Dieťa sa nedá hodnotiť podľa toho, aké má známky. Sme príliš rozdielni, aby sme sa mohli zaškatuľkovať – jednotkári budú v živote úspešní a trojkári nie. Jednotkár má iste lepšiu štartovaciu pozíciu smerom k lepšiemu vzdelaniu, ale aj trojkár môže dosiahnuť úspech v živote,“ hovorí psychologička Bibiana Helexová. „Určite by mi urobilo radosť, keby mi deti nosili domov jednotky. Ale posudzovať ich len podľa toho nestačí.“
Jožo Pročko mal dve štvorky
Ani u nás nemusíme ísť po príklady ďaleko. Prvý slovenský prezident Tomáš Garrique Masaryk počas gymnaziálneho štúdia takmer prepadol. Známe je i to, že spisovateľ Milo Urban často „bojoval“ so slovenčinou.
Zabávač Jožo Pročko sa učil, len keď bol správne motivovaný. „Na základnej škole som sa učil dosť, lebo otec bol školník. Ihneď vedel o každej mojej známke, nepotreboval som ani žiacku knižku. Na strednej škole som bol veľký lajdák. Rád som športoval, ale na učenie som bol lenivý. V maturitnom ročníku som preto mal štvorku z fyziky aj z matematiky. A potom prišla vysoká škola, kde boli za dobré známky peniaze. To ma tak motivovalo, že som sa opäť učil,“ smeje sa.
Má milióny, maturitu však nie
Boris L. verejnosti známy nie je, je však bohatý. Svoj majetok odhaduje na 15 miliónov, pritom nemá ani maturitu. „V škole som sa neučil, lebo ma tam veľa vecí nebavilo. Načo mám vedieť, ako fungujú vysoké pece? Hneď ako padol komunizmus, som sa pustil do kšeftov. Chvíľu som robil veksláka, potom som kupoval v Poľsku bermudy. Keď som si zarobil pár korún, založil som autopožičovňu. Neskôr som pracoval ako broker s akciami v prvej vlne kupónovej privatizácie,“ stručne zhrnul svoj životopis. Dnes má stavebnú firmu a úspešne podniká.
Džezový spevák Peter Lipa si myslí, že „zlé známky síce netreba tolerovať, netreba však za ne deti trestať, ale sa im viac venovať“. Za „nebezpečnú“ považuje až štvorku, lebo „za ňou už nič nie je“. Recept na zlé známky má jednoduchý: „Keď môjmu synovi hrozila na vysvedčení štvorka, chodil som s ním každý týždeň za učiteľom, aby som zistil, ako mu to v škole išlo. Uvedomil si, že mi na jeho známkach záleží, a začal sa viac učiť.“
Bitka vysvedčenie nezmení
„Dôležitejšie ako drezúrovať dieťa, aby nosilo domov samé jednotky, je rozvíjať v ňom to, v čom je šikovné, čo ho zaujíma,“ konštatuje psychologička Bibiana Helexová. „Maximálne ho podporujme v tom, v čom by mohlo byť úspešné a pomáhajme mu v tom, čo mu nejde.“
Nezisková organizácia SLONAD dodáva len jedno: „Bitka vysvedčenie nezmení!“ Týmto sloganom bude niekoľko dní pred vysvedčením v rámci prevencie zásobovať slovenské médiá. „Známky nie sú len výsledkom dieťaťa, ale i rodiča a pedagóga. Preto sa k nim musia všetci traja postaviť rovnakým dielom,“ dodávajú ľudia zo SLONAD-u.
SOŇA REBROVÁ
Deti: Rodičia sú na nás zlí
Anonymný prieskum, ktorý uskutočnila organizácia SLONAD Nitra – Centrum Slniečko na 379 deťoch zo základných a stredných škôl, hovorí jasne:
Telesné tresty vo výchove rodičov priznáva 22 percent detí
Trestanie za zlé známky uviedlo 36,1 percenta detí
Často je za zlé známky trestaných 13,3 percenta detí
Trestaných bezdôvodne je 5 percent detí
Rodičia používajú hrubé nadávky u 20 percent detí
(nejde o reprezentatívnu vzorku)
