David Herbert Lawrence: Milenec lady Chatterleyovej
Vydavateľstvo Slovart, Bratislava 2002, preložila Šarlota Barániková
V roku 1928, keď román prvýkrát vyšiel, to bol šok: Lawrence bol jedným z prvých, kto napísal takto otvorene príbeh nespútanej sexuálnej vášne muža a ženy. Erotické výrazy, ktoré pri tom použil, sa v anglickej literatúre nikdy dovtedy neobjavili. Román zakázali ako nemravný a pornografický a v plnom znení vyšiel až tridsať rokov po autorovej smrti. D. H. Lawrence je možno najvýznamnejším anglickým modernistom. Aj román Milenec lady Chatterleyovej je ukážkou veľkého talentu a svojráznej imaginácie, ktorá sa vymyká tradičným predstavám.
Teodor Münz: Listy filozofom
Kalligram, edícia Filozofia do vrecka, Bratislava 2002
„Forma listu nie je vo filozofii nová,“ píše Münz. „Listy písal Platón, Epikuros, Seneca, Pascal a mnohí iní. Kým však títo autori svojich adresátov aj poúčali, ja som ďaleko od toho, aby som poúčal Platóna, Voltaira či Poppera. Mám však výhrady k niektorým ich názorom a tie im predkladám. V listoch možno byť osobnejší, dôvernejší, štýl môže byť voľnejší, možno povedať všeličo, čo sa do štúdie nehodí.“ Autor je jedným z najvýznamnejších slovenských historikov filozofie.
Vladimír Nabokov: Ve znamení levobočka
Paseka, Praha - Litomyšl 2002, preložil Pavel Dominik
Vladimír Nabokov (1889 - 1977), pôvodom z liberálnej aristokratickej rodiny, odišiel v devätnástom roku do anglického exilu. Pôvodne písal po rusky, neskôr po anglicky. Postupne sa z neho stal najslávnejší ruský exilový spisovateľ, autor niekoľkokrát sfilmovanej Lolity a možno najvýznamnejší ruský prozaik svojej generácie. V znamení ľavobočka je antiutopický príbeh o konfrontácii slobodného človeka s diktatúrou. Nejde v ňom ani tak o priamočiare svedectvo o hrôzach totality - svojho hrdinu vedie istou rukou tragickými i grotesknými kulisami deja, v priebehu ktorého sa pri čítaní dočkáte viacerých veľkých prekvapení.
Milan Šútovec: Demokratické ovzdušie a politický smog. Rozhovory a state 1989 - 2001
Kalligram, edícia Domino, Bratislava 2002
„Metaforický nadpis tejto knižky nechce sugerovať autorov osobitný záujem o atmosférické a klimatické javy a nechce znamenať ani to, že kniha je určená špecificky pre zelených. Je určená všetkým, čo ešte stále majú záujem o dobré spoločenské ovzdušie a či pomery v tejto krajine a cítia, že nie vždy sa im tu dýcha dobre. (…) Bol by som rád, keby sa aspoň podaktoré z týchto textov dali chápať aj ako skromné príspevky k formulovaniu ideálu takej spoločnosti, ktorá v demokratickom prevrate z roku 1989 vidí najmä úplné otvorenie a potom aj zmnohonásobenie možností svojho vlastného zdravého organického vývinu k demokracii,“ píše okrem iného autor na obálke svojej novej knihy.
Eman Erdélyi & Marek Vadas: Diabol pod čapicou
Koloman Kertész Bagala, L.C.A., Levice 2002
„Pokiaľ priemerný čitateľ prečíta Diabla pod čapicou, na Slovensku štatistiky zaznamenajú 0,46 znásilnení, 0,35 vrážd, 3,75 lúpeží, 64,48 krádeží vlámaním, 14,64 krádeží motorových vozidiel a 0,9 útokov na policajta. Za rovnaký čin sa začne trestné stíhanie voči 0,56 príslušníkom policajného zboru. Voči opitým policajtom za volantom sú zatiaľ štatistiky bezmocné.“ Tieto závažné údaje uvádzajú päťdesiat príjemne tvrdých poviedok, ktoré odhaľujú vnútorný svet mužov zákona. Majú za úlohu večne niečo riešiť bez pochopenia okolia a bez jedinej voľnej chvíle, keď by si mohli zarobiť ako ostatní slušní ľudia.
