PETROHRAD – O stavbe bratislavského metra sa hovorí čoraz častejšie. Tejto témy sa v piatok okrajovo dotkol aj prezident Rudolf Schuster, ktorý na stretnutí s predsedom ruskej Rady federácie Sergejom Mironovom znova oživil možnosť deblokácie časti ruského dlhu formou výstavby podzemnej tranzitnej siete.
Schuster na 6. petrohradskom ekonomickom fóre upozornil na nedávnu dohodu s prezidentom Vladimirom Putinom, podľa ktorej by sa mali dohodnuté deblokácie na tento rok rozšíriť aj o začatie stavby bratislavského metra. Cena stavebných výkonov bude predstavovať dvadsať miliónov dolárov, čo je asi 900 miliónov korún.
Okolo termínu prvých výkopových prác je stále hmlisto, no podľa urbanistických štúdií by mali najprv začať s podzemným prepojením Petržalky, gigantického sídliska na pravom brehu Dunaja, s centrom mesta a hlavnou stanicou. Bratislava sa tak stane jedným z najmenších miest na svete s vlastnou podzemkou.
Na otázku o predstave o ďalšom spôsobe deblokácií Schuster odpovedal: „Nie som zástancom toho, aby sme zobrali hotovosť, ale mali by sme radšej rozvinúť spoluprácu v spoločných podnikoch, čo bude mať perspektívu.“ O ktoré podniky by malo ísť, prezident nespresnil.
Z jeho vyjadrenia vyplýva, že nepovažuje za najvhodnejšie uspokojiť sa s 20 alebo 30 percentami ruského dlhu, ako to urobili Česi. Namiesto toho hovoril o postupnom deblokovaní dlhu formou rekonštrukcie zastaraných sovietskych stíhačiek MiG-29. Rusko si tak tento rok dodatočne odpíše z dlhov voči Slovensku 56 miliónov dolárov.
Schuster povedal, že hospodárska spolupráca medzi Slovenskom a Ruskom sa už uskutočňuje. Konkrétne formou dovozu slovenských pigmentov, zdravotníckych, najmä stomatologických zariadení, nábytku a piva. Ako dodal, spolupráca by sa mohla rozvinúť aj v stavebníctve a v oblasti poľnohospodárskych strojov.
Rozvoj hospodárskych kontaktov malo podporiť aj stretnutie slovenských a ruských podnikateľov, ktoré prebehlo súbežne s petrohradským fórom.
TOMÁŠ VELECKÝ
