Odvolanie Jozefa Macejka z postu ministra a jeho stiahnutie z kandidačnej listiny strany vydáva predseda vlády a SDKÚ za ukážku, ako sa vie vyrovnať s osobami, ktoré „nenáležitým spôsobom“ zasahujú do tendrov a vytvárajú skupiny, ktoré na ministerstvách presadzujú svoj súkromný záujem, lebo lobujú v prospech zahraničných firiem. Táto ukážka však nie je ani trochu presvedčivá.
Minister Macejko „zasahoval“ do železničného tendra od januára tohto roku. Ešte na konci mája sa ho premiér za to zastal, lebo v liste prezidentovi Schusterovi podpísal vetu, že Jozef Macejko koná s úmyslom „objektívne posúdiť celý proces s cieľom maximálnej možnosti zapojenia domáceho výrobného potenciálu do výroby a dodávky ľahkých motorových jednotiek“. A svoj podpis dal aj pod vyjadrenie, že pri vyhodnocovaní tendra došlo k tomu, že výberová komisia jedno kritérium posudzovala výrazne „v neprospech spoločnosti Alstom“.
Po troch týždňoch premiér náhle zistil, že musí ministra odvolať, lebo „nenáležitým spôsobom“ zasahuje do tendra a že vo vedení ministerstva je skupina, ktorá pracuje v prospech spoločnosti Alstom. K tomuto náhlemu zisteniu dospel až vtedy, keď list, ktorý dostal od priateľa Kresánka (a odložil ho s tým, že sa s jeho autorom porozpráva o týždeň), zverejnili médiá. Z toho je zrejmé, že predseda vlády svoje trestné oznámenie nepodal vtedy, keď list dostal, ale až keď bol zverejnený. A nepodal ho na kolegu Kresánka a „Gaba“ Palacku, ale na Macejka, Klučku a Stahla.
Náhly obrat v postojoch predsedu vlády vyplynul z toho, že sa pokúsil zmierniť a neutralizovať následky toho, čo spôsobili Kresánkove neobozretné formulácie. Okolnosť, že Macejko nechce dobrovoľne prijať rolu obetného baránka dodáva kauze nové peripetie, ktoré ju vzďaľujú od jej kritického miesta.
