Vlado Černý. FOTO - ASTORKA KORZO
Bratislavské Divadlo Astorka Korzo 90 sa počas dvanástich rokov svojej existencie vyprofilovalo na špičkové slovenské repertoárové divadlo. V súčasnosti využíva dva priestory - tým pôvodným je stará Astorka na Suchom mýte a časť hier uvádza v bývalom kine Pohraničník na Námestí SNP v budove ministerstva kultúry. Riaditeľ VLADO ČERNÝ necháva už pravidelne hosťovať vo svojom divadle rôzne súbory, hrávajú sa tu predstavenia poslucháčov VŠMU a Konzervatória, častými hosťami sú divadlá z Prahy, nedávno bolo dejiskom Dní Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove a naposledy hostilo festival Istropolitana.
Už je to dlhší čas, čo má Astorka Korzo 90 k dispozícii nový priestor. Ten však dýcha úplne inou atmosférou, na akú je astorkovský divák zvyknutý. Pociťujete to aj vy tak?
„Pravda je taká, že priestor na Suchom mýte sa už niekoľko rokov chystá na rekonštrukciu. V ústrety nám vyšiel minister Kňažko. Dobudované divadlo v budove ministerstva nám poskytol ako záchranné koleso. Je to krásne divadlo, ale museli sme ho trochu upraviť práve preto, aby tam mohla naša divadelná prevádzka s časťou repertoáru existovať.“
Dokedy budete fungovať na dvoch scénach?
„Snažíme sa udržať v pôvodnom priestore niektoré tituly, ktoré sa nám zdajú byť neprenosné a majú ešte málo repríz. Čo sa týka nového priestoru, vlastne všetky hry sú či boli determinované Astorkou. Budeme musieť tento priestor nejakým spôsobom divadelne zabývať.“
Ako to vyzerá s rekonštrukciou?
„Otázne je, či sa bude dať hrať v stavenisku v súlade s etapami týchto prác. Keď sa už na Suchom mýte nebude môcť pracovať, prenesieme všetky hry, ktoré bude možné upraviť. Dovtedy budeme prevádzkovať dve divadlá.“
Astorka sa stala priestorom na hosťovania mnohých ďalších aktivít, najmä divadla mladých. Bude to tak aj v budúcnosti?
„V novom divadle to bude pravdepodobne ťažšie. Samozrejme, že sa budeme snažiť dávať priestor týmto skupinám. My však máme v repertoári pätnásť až šestnásť vlastných hier, takže ak sa uzavrie Astorka, voľných dní bude menej. Aj tak však verím, že takéto možnosti pre mladých určite opäť nájdeme.“
Prejdime k vašej osobe. Ako riaditeľ ste museli obmedziť herecký kontakt s hľadiskom, nechýba vám?
„Iste, ale v najnovšom predstavení Pinterových Stanleyho narodenín som si vytvoril čas. Prišiel medzi nás režisér Strnisko, ktorý bol pri zrode aj pôvodného Divadla na Korze. Hra ma zaujala a skutočne som si chcel už po dlhom čase zahrať. V niektorých starších inscenáciách však stále hrám. Či však budem mať čas sústrediť sa na túto činnosť aj naďalej, to ukáže čas.“
Od 1. apríla ste organizačne prešli pod Bratislavský VÚC, ktorého županom je divadelník Ľubo Roman. Ako vnímate tento fakt? Očakávate zmenu k lepšiemu?
„Myslím, že samotný proces zmien bude trochu zložitejší, ale viem si predstaviť, že so župou budeme mať dobrú spoluprácu, keďže Ľubo Roman pozná do detailu divadelnú problematiku.“
Môžete priblížiť novopripravovaný repertoár?
„Máme už pripravené tri tituly, ktoré by mali uzrieť svetlo sveta, no nerád by som prezrádzal, o ktoré ide. Všetko sa rodí, uvažuje sa o tom, či to osloví súbor a režiséra. Nevylučujem, že by sme mohli občas aj naďalej robiť klasický titul, ktorý by mohol zaujať diváka. Línia dramaturgie je taká, že vyberáme najmä hry a autorov, ktorí ešte neboli na Slovensku hraní a sú zaujímaví. Všetko sa to deje v spolupráci s režisérmi. Hry sa nasilu nepredpisujú.“
Zvykáte si na hosťovanie režisérov?
„Divadlo robí za sezónu len dve réžie v základnej dramaturgii s jedným kmeňovým režisérom Jurajom Nvotom, čo sa nám pre štrnásťčlenný súbor pri našom počte titulov zdá primerané. Okrem toho sú tu iné projekty. Teraz tu má režírovať Silvester Lavrík, ktorý je umeleckým šéfom v Zlíne. Hostí vyberáme podľa toho, ako je ten-ktorý titul zaujímavý a kvalitný.“
Badateľné je i omladenie súboru.
„V poslednom čase sa zamestnali v Astorke Juraj Kemka a Lukáš Latinák, mnohí tu hosťujú.“
Blížia sa divadelné prázdniny. Ako ste sa rozhodli tráviť tento čas?
„Asi si trošku oddýchnem. Väčšinou je to šport, ale či to bude doma, alebo v zahraničí, zatiaľ neviem.“
Autor: Jana Jurkovičová(Autorka je spolupracovníčka SME)
