Pred Vianocami tohto roku by sa mali narodiť prví klonovaní ľudia. Vyrieši problémy so starnutím génová manipulácia? Bojíte sa starnutia? Myslíte na smrť? Počítate so štatistickou pravdepodobnosťou, že muži na Slovensku žijú omnoho kratšie ako vo vyspelých krajinách?

Opýtali sme sa na to lekárov na sympóziách o transplantácii, o klonovaní a o etike v genetike, ktoré sa konali v uplynulých dňoch v Bratislave.

MUDr. Ivan Lehotský, internista, 38-ročný

Klamal by som, keby som tvrdil, že sa nebojím umierania. Som s ním takmer denne konfrontovaný. Beriem do úvahy aj genetické dedičstvo, ktoré je z jednej strany priaznivé, z druhej vetvy nepriaznivé. Je dobré vedieť, na čo zomreli vaši blízki príbuzní – na rakovinu, srdcové choroby či iné, a požiadať lekára o preventívny dohľad. Áno, bojím sa straty schopností, možností, straty životných radostí a priznám sa, že ako radový štátny lekár aj ekonomického prepadu.

MUDr. Milan Novák, imunológ, 51-ročný

Za prvé je nevyhnutné odbúrať predstavu, že medicína môže a vie všetko, že je možné každého odstransplantovať od hlavy až po päty, takže každý bude žiť nekonečne dlho. To jednoducho nie je pravda. Je treba poctivo a úprimne povedať, že od určitého veku rastie strmo počet ochorení a úmrtí.

MUDr. Anton Kováč, internista

Naučil som sa, že prijať smrť znamená aj štatisticky si ju naplánovať, počítať s ňou, nebyť zaskočený. Niekomu sa to môže zdať strašné takto si dopočítavať život, ale záleží, ako ste ladený a čo si z toho vyberiete. Mali by sme sa to naučiť, väčšina ľudí si vlastnú smrť nepripúšťa. V zahraničí už existujú psychoterapeutické skupiny, kde sa ľudia učia starnúť, dokonca aj umierať. Prijímať smrť – to je jedna z dôležitých úloh modernej spoločnosti. Koľkí zo šesťdesiatnikov si uvedomujú, že majú päťdesiatpercentnú pravdepodobnosť, že budú žiť nanajvýš osem rokov. Ja si túto možnosť pripúšťam a plánujem si život podľa toho. Snažím sa niektoré typy úloh, ktoré si dáva každý človek, neodkladať priveľmi do budúcnosti.

Ing. Ondrej Jakubík, návštevník sympózia o etike v genetike

Klonovaniu, snahám o nesmrteľnosť hovorím nie. Mám päťdesiatšesť rokov, teda päťdesiatpercentnú pravdepodobnosť, že budem žiť ešte najviac dvanásť rokov. Ak sa naplní táto pravdepodobnosť, potom existuje ďalšia dvadsaťpäťpercentná pravdepodobnosť že ochoriem a zomriem na zhubný nádor. Z toho plynie najmenej rok alebo dva roky veľkých nepríjemností pred smrťou. Takže je rozumné počítať tak s desiatimi rokmi. Čo sa podarí nad, bude skvelé. To bude taký bonus, ktorý si budem užívať.