u. Falošné karty možno kúpiť asi za 40-tisíc. Ani predávajúci nevie, či na konte, ku ktorému falošná karta patrí, je päťsto dolárov alebo 200-tisíc. Tiež nik netuší, ako dlho potrvá, kým pravý majiteľ kartu zablokuje.

Do predajne vošiel muž. Zaujímal sa o všeličo. „Urobil nákup asi za päťtisíc korún, popritom sme sa rozprávali. Pýtal sa, či by sme preňho nemohli špeciálne objednať tovar. Vďaka tomu som si ho zapamätal,“ hovorí po roku spolumajiteľ sci-fi predajne v Bratislave Miroslav Lakatoš.

Za tovar zaplatil kartou. Peniaze na účet kníhkupectva nabehli a všetko vyzeralo v poriadku. O pár týždňov však kníhkupectvo navštívili vyšetrovatelia, ukázali fotografiu zákazníka a spýtali sa majiteľa, či si ho nepamätá. Pamätal. O pár týždňov prišli opäť. S tým, že muža zadržali a treba ho identifikovať. Kníhkupca ubezpečovali, že po identifikácii nebude mať s podozrivým žiadne problémy. Po úspešnej identifikácii vraj bude sedieť niekoľko rokov.

„Nebolo to ako vo filmoch, kde ľudia identifikujú zločincov tak, že ich gauner nevidí. Na policajnej stanici stálo na chodbe pár mužov. Ku každému som musel pristúpiť a pozrieť sa naňho. Dýchali mi do tváre. Keď som označil podvodníka, evidentne sa naštval.“

Prešiel skoro rok a kníhkupec na historku zabudol. „Šiel som po ulici, keď pri mne zastavilo auto, vyskočil onen podvodník a začal mi nadávať, že som ho udal. Priamo sa nevyhrážal, ale bolo to veľmi nepríjemné.“ Po dvoch týždňoch sa situácia opakovala. Pri stretnutí bývalý zákazník nadával a jasne dal najavo, že nezabudol. Auto podvodníka často parkuje naďaleko obchodu. „Policajti sa sťažujú, že svedkovia vrážd a ťažkých zločinov nechcú svedčiť. Po svojich skúsenostiach sa tomu nečudujem.“