Obrázok - SME
Príroda obdarila krajiny Blízkeho východu naozaj štedro. Pod pieskom púští sa skrývajú najväčšie svetové ložiská nafty. Miliardy, ktoré z nich plynú sa zväčša ľahkomyseľne premárnia, málokto myslí na budúcnosť. Čo bude s arabskými krajinami, keď sa všetky zásoby nafty vyčerpajú?
Príjmy z predaja nafty a výrobkov z nej sú hlavným zdrojom štátneho rozpočtu vo všetkých arabských krajinách. V Saudskej Arábii tvoria peniaze z ropy tri štvrtiny obsahu štátnej pokladnice. Tento podiel sa v krátkom čase ešte zvýši: pod púšťami kráľovstva Saudov sa nachádza štvrtina všetkých svetových zásob nafty.
Zopár analytikov zo sveta palív predpovedá, že lídrom na trhu s naftou sa v krátkom čase stane Rusko. Tento odhad je však nepodložený. Ak by aj Rusko objavilo nové ložiská nafty a začalo ich v dohľadnom čase využívať, nestane sa hlavným exportérom tejto suroviny najmenej do roku 2015. O vplyve vyššej ceny ruskej nafty na jej vývoz ani nehovoriac. Nikde na svete nie je ťažba nafty taká lacná ako v Saudskej Arábii: barel za 2 doláre. Ložiská nafty tu ležia relatívne nehlboko pod povrchom, technológia ťažby je jednoduchá, ich poloha vzhľadom na blízke námorné prístavy výhodná.
Krajiny ležiace okolo Perzského zálivu sú od nafty mimoriadne závislé. Jedinou výnimkou je Irán, ktorý má aj iné produktívne hospodárske odvetvia.
Drahé koníčky šejkov
Ako sa v krajinách okolo Perzského zálivu nakladá s financiami, ktoré do štátnej pokladnice plynú z ropy? Väčšina z nich sa premárni. „Vodcovia týchto krajín majú drahých koníčkov,“ vraví doktor Alvin Preston, dlhoročný pracovník viacerých arabských univerzít, znalec hospodárstva štátov okolo Perzského zálivu. Jeden príklad za všetky: „Istý šejk z Dubaja má najväčšiu zbierku unikátnych – 1500 historických automobilov, od prototypov až po sériové výrobky, ktorých hodnota sa odhaduje na niekoľko miliárd euro.
Najobľúbenejšou hračkou šejkov sú moderné zbrane. Kupujú ich, hoci vo väčšine krajín nemajú dostatočne vycvičený personál, ktorý by ich mohol v prípade potreby obsluhovať a používať. Šejkovia spolu so zbraňami kupujú preto aj žoldnierov zo zahraničia. Okrem iného však aj preto, aby domáci zasvätenci neobrátili drahé hračky voči vlastným pánom.
Zjednotené arabské emiráty objednali vo Francúzsku okrem vojenských lodí aj celé posádky. Lode stály miliardy dolárov, ale väčšinu roka hrdzavejú v prístavoch, pretože sa využívajú iba pri oslavách. Vtedy šejkovia pozvú francúzskych námorníkov a zaplatia im za niekoľkodenné unúvanie sa naozaj kráľovský plat.
Kuvajtským šejkom neprekáža, že najmodernejšie stíhačky a tryskové bombardéry nemôžu nad malým Kuvajtom lietať na plný plyn bez rizika narušenia hraníc susedných štátov. Hračky za miliardy dolárov opatrujú v hangároch.
Saudská Arábia vydáva v posledných rokoch na armádu 10 percent hrubého domáceho produktu. Trikrát viac ako USA! Odhaduje sa, že Saudi po vojne v Perzskom zálive investovali do armády 100 miliárd dolárov.
Trhy zbraní v Dubaji (ide o jednu zo siedmich krajín Zjednotených arabských emirátov) sú najväčšími trhmi svojho druhu na svete. Všetci významnejší výrobcovia a obchodníci so zbraňami chcú svoje produkty predávať práve tam: Američania, Rusi, Ukrajinci, Brazílčania i Juhoafričania.
Čím viac petrodolárov…
Prílev petrodolárov do oblasti Perzského zálivu rastie, ale práve tento peňazovod spôsobil väčšinu problémov. Hospodárstva stojace iba na rope reagujú totiž na kolísanie hospodárskej konjunktúry rovnako citlivo ako vysoko rozvinuté krajiny. Nemci či Japonci však majú nástroje, pomocou ktorých dokážu recesiu či stagnáciu premeniť na opätovnú konjunktúru. Šejkovia ani ich ministri tieto nástroje nemajú.
Výkyvy na trhu s naftou pociťujú tieto štáty dlho a bolestne. Nejde pritom iba o znižovanie cien, hoci už pokles ceny za jeden barel o jediný dolár spôsobuje takému Kuvajtu ročnú stratu vo výške 800 miliónov dolárov. Pre šejkov je smrteľne nebezpečný aj rast cien nafty. Po zvýšení cien kupujú dovozcovia menej nafty, pretože ich klienti, majitelia áut, začínajú na pohonných hmotách šetriť.
Výkyvy cien nafty na svetovom trhu arabským krajinám neprospievajú. Nie div, že OPEC (Organizácia krajín exportujúcich naftu) s rovnakým nepokojom sleduje tak vzrast, ako aj pokles cien „čierneho zlata“. Pripomeňme, že osem z jedenástich členov OPEC sú arabské krajiny.
Hospodárska situácia krajín vyvážajúcich naftu sa začína zhoršovať. Rastie nezamestnanosť a kriminalita. Ešte pred dvadsiatimi rokmi bolo nemysliteľné, aby domorodí občania týchto krajín pracovali ako taxikári či recepční v hoteloch. Takéto profesie prenechávali „horším“ národom: najčastejšie Pakistancom, Indom a Palestíncom. V polovici 80. rokov nebol šoférom taxíka ani jediný domorodec. Dnes sú ich stovky.
…tým väčšie problémy
Hospodárska kríza a postupné vyčerpávanie ložísk nafty môže hospodárstvo Saudskej Arábie destabilizovať. Jeden z vizionárov literatúry sci-fi, Harry Harrison, opisuje vo svojej trilógii Ku hviezdam históriu obrany Izraela pred arabskými kmeňmi. Kmeňmi, nie národmi. Je to fantázia, ale jej naplnenie je oveľa reálnejšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Väčšina krajín okolo Perzského zálivu má búrlivé, ale dosť krátke dejiny. Z koloniálneho, väčšinou britského a francúzskeho područia sa oslobodili iba pred polstoročím. Iba vtedy začali v rámci umelo vytýčených hraníc vytvárať štruktúry štátov. Neobišlo sa to bez početných náboženských i etnických konfliktov.
Veľa politológov dnes pokladá za možné, že sa štáty tohto regiónu opäť rozpadnú na neveľké kmeňové štátiky.
„Momentálne všetkých spája nafta. Kým nafta tečie, konflikty sa tutlajú a hasia. Ak zdroje nafty vyschnú, osud niektorých štátov môže byť zrátaný“, vraví profesor Leo Blankenberg, ktorý donedávna prednášal na Kuvajtskej univerzite.
Ktoré krajiny sa môžu rozpadnúť? Najvážnejším kandidátom, z hľadiska histórie i vnútorných treníc, je Saudská Arábia. Rovnako Irak, rozdelený na sunitov a šiítov, sa v prípade krízy môže rozpadnúť po krvavej náboženskej vojne. Rozpadnúť by sa mohli aj naftou zjednotené arabské emiráty.
Podľa Blankenberga generátorom rozpadu bude narastajúca bieda. Z biedy, na náboženskom základe, vzniknú separatistické hnutia, ktoré rozložia štátne útvary.
Ako sa pripraviť na budúcnosť
Predstavitelia svetových finančných inštitúcií varujú producentov nafty, aby začali myslieť na budúcnosť. Medzinárodný menový fond (MMF) vyzval pred dvoma rokmi všetky arabské štáty, aby investovali petrodoláre do rozvoja poľnohospodárstva a do moderných technológií.
MMF uverejnil prognózu, podľa ktorej arabské štáty môžu počítať s nanajvýš dvoma rokmi doterajšieho naftového blahobytu. Okolo roku 2020 sa môžu ocitnúť nad priepasťou, a to nie iba v prípade, že by sa ložiská nafty nadobro vyčerpali. Rovnakú katastrofu môže spôsobiť aj objavenie alternatívneho zdroja energie. (Je známe, že vyriešenie technológie získavania energie z vody procesom jadrovej fúzie je iba otázkou koncentrácie mozgov a peňazí, ktoré zatiaľ energetické lobby blokujú, aby neprišli o zisky z obchodu s klasickými a jadrovými palivami.) Ak by k niečomu podobnému došlo, vypukla by brutálna kríza. Hrubý národný produkt by začal klesať tempom 10 percent ročne.
Krajiny OPEC varuje aj Svetová banka. Analytici banky producentov nafty vystríhajú, že bez hlbokých štrukturálnych zmien sa už čoskoro dostanú do krízy. Tieto krajiny nemajú okrem palív nič, čím by prilákali investorov.
„Keď sa minie nafta a zemný plyn, Spojené štáty sa už v tejto oblasti nebudú angažovať,“ vraví politológ Frank Rular.
Arabskí šejkovia sú však fatalisti.
„Krajina, ktorá má naftu, nemusí investovať do rozvoja poľnohospodárstva, pretože si všetko, čo potrebuje za lacný groš dovezie,“ tvrdia ekonómovia týchto krajín.
A keď sa nafta minie?
„Allah nás neopustí. Dá nám niečo iné. Prečo by mal trestať svojich synov?“
Existujú aj výnimky. Kuvajt buduje zariadenie na odsoľovanie morskej vody s využitím slnečnej energie. Ďalšie krajiny investujú do iných oblastí: Zjednotené arabské emiráty do leteckých liniek. Saudská Arábia je jedným z najväčších svetových investorov v oblasti veľkých kancelárskych budov. Vládcovia Ománu skupujú akcie najväčších európskych priemyselných spoločností.
Úradníci Svetovej banky posudzujú tieto iniciatívy priaznivo, ale vystríhajú, že ani jedna z nich nezaručuje blahobyt pre väčšinu občanov. Radia, aby sa petrodoláre investovali radšej do slnečnej energie. Vedci sú presvedčení, že o sedemdesiat rokov, po vyčerpaní všetkých palív, bude slnko hlavným zdrojom energie.
Opäť sa môže ukázať, že príroda či Allah pomáhajú Arabom. V Saudskej Arábii, v Spojených arabských emirátoch i v Katare je 344, 357 až 364 bezoblačných dní. Slnečné elektrárne tam môžu pracovať bez prestávky. Investori, ktorí financujú výskum týchto zariadení, by slnečné elektrárne najradšej budovali v arabských štátoch a v Austrálii.
„V Adene dosahuje teplota na slnku 70 stupňov Celzia. To sú priam ideálne podmienky,“ vraví Ref Zakhir, inžinier v kalifornskom Inštitúte pre nové technológie.
„Problém je iba v tom, že Perzský záliv nie je najbezpečnejšou oblasťou. Asi sa rozhodneme pre Austráliu.“
Väčšina špecialistov sa však nazdáva, že na púšťach okolo Perzského zálivu vybudujú prvé moderné slnečné elektrárne už koncom tohto desaťročia.
„To je nevyhnutné,“ vraví Zakhir. „Obyvatelia krajín okolo zálivu sa však musia odpútať od nafty. Zmeniť svoje myslenie. Ich budúcnosť je v slnku.“
Gazeta Wyborcza
