V roku 2001 úrady zaregistrovali na území Slovenska 15 000 ilegálnych migrantov. O azyl požiadalo 8156 ľudí. Štatút utečenca však priznali len osemnástim. Tí patria medzi 2223 migrantov, ktorí sa na Slovensko v roku 2001 prisťahovali. Iba vďaka nim sa vlani počet obyvateľov Slovenska oproti roku 2000 zvýšil – lebo viac ľudí u nás zomrelo ako sa narodilo.
Utečenci sú ľudia, ktorí sú vo svojej materskej krajine vystavení prenasledovaniu pre politické, náboženské, rasové, národnostné dôvody alebo pre príslušnosť k sociálnej skupine. „My im vlastne poskytujeme ochranu pred vlastným štátom,“ hovorí Martin Škamla, právny poradca utečencov v Slovenskom helsinskom výbore.
Mnoho z tých tisícov žiadateľov o azyl vôbec nechce ostať na Slovensku, je to pre nich len prestupná stanica. Nie všetci však idú len za pohodlím západnej Európy „Potrebujú ísť niekam, kde môžu uživiť svoje rodiny, ktoré ostali doma,“ vysvetľuje Martin Škamla.
Aj pre tých pár, ktorí naozaj chcú na Slovensku začať nový život, je azylová procedúra problematická. „Rozhodnutie Migračného úradu ministerstva vnútra sa prakticky nedá zmeniť,“ hovorí Martin Škamla.
O pripravovanom zákone o azyle práve rokujú poslanci vo výboroch. V návrhu je odvolacím orgánom súd. Stále však nie je jasné, či bude môcť preskúmať posúdenie dôvodov zamietnutia azylu alebo len procesné otázky.
Odmietnutých zriedkavo čaká vyhostenie predpísané zákonom. Materské krajiny ich bez dokladov často odmietnu vziať späť.
„Ako ilegálni cudzinci sú zaistení na 180 dní. Keď sa nevybaví vyhostenie, jednoducho ich vyhodia. Keď ich policajti znova chytia, znovu sa dostanú do útvaru policajného zaistenia na 180 dní. Väčšinou potom zmiznú – nejako sa dostanú do iných krajín,“ vysvetľuje Škamla.
Azylová procedúra môže trvať aj dva roky. V roku 2000 pritom počet utečencov v našich táboroch narástol o 400 percent. A s približovaním sa k Európskej únii bude Slovensko pre utečencov čoraz atraktívnejšie.
Slovensko sa stane východným nárazníkom „prvého sveta“. Do krajiny začne prúdiť nová ekonomická sila.
