BRATISLAVA – Imigračná politika Európy sa sprísňuje a pociťujú to i kandidátske krajiny. Aj Slovensko má od apríla nový zákon o pobyte cudzincov. V Poľsku a v Čechách ho tiež nedávno schválili.

Slovenská cudzinecká legislatíva nie je o nič prísnejšia ako v okolitých štátoch, myslí si riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Miroslav Samek. „Ideme v súlade s Európou. Myslím si, že Česi majú tento zákon ešte trochu tvrdší.“

Cudzinci, ktorí u nás doteraz žiadali o trvalý alebo dlhodobý (od apríla je to už prechodný) pobyt, sa však často sťažujú na náročnosť tejto procedúry. Aj tí, čo majú poctivé úmysly, zakopávajú o množstvo problémov.

Samek vysvetľuje, že ide hlavne o ochranu a bezpečnosť. „Za bývalého režimu sa prideľovanie pobytu priveľmi zneužívalo. Boli všelijaké fiktívne svadby, po polroku sa ľudia rozviedli, a pobyt cudzincom zostal. Teraz na nás únia tlačí, aby trvalý pobyt slúžil len na to, na čo je určený. V drvivej väčšine prípadov ho dostane len človek, ktorý sa tu vydá či ožení. Inak iba výnimočne, ak je v tom zahranično-politický záujem, napríklad nejaký azylant.“

Počet všetkých pridelených pobytov na Slovensku oproti stavu pred 5-7 rokmi o tretinu klesol a trend, zdá sa, pokračuje. Zmenil sa aj pomer trvalých a dlhodobých pobytov, predtým boli zhruba pol na pol, teraz tvoria trvalé pobyty len tretinu.

Úradníci súhlasia, že s prideľovaním pobytov sa spája priveľa byrokracie.

Doterajší preukaz o povolení na pobyt cudzinca na Slovensku nový zákon zamenil za špeciálnu nálepku, ktorá sa dáva do pasu. Aj s tým je problém. „Toto nenahrádza starý preukaz, takže cudzinec musí behať po úradoch a nanovo si prispôsobiť všetky ostatné doklady, bankovú kartu, kartu poistenca a podobne,“ hovorí úradník.

Cudzinec dostane trvalý pobyt, až keď je zaregistrovaný na určitej adrese, čo mu situáciu značne komplikuje. „Musel som sa znova a znova sťahovať – len preto, aby som našiel človeka, čo mi potvrdí, kde bývam,“ hovorí utečenec, ktorý u nás býva dlhé roky.

Podľa Sameka je to začarovaný kruh. „Nájomca cudzincovi nedá potvrdenie, lebo ho ubytováva načierno a nechce za to odvádzať dane. Ale dá sa to riešiť – v niektorých prípadoch stačí, ak sa cudzinec ubytuje v hoteli alebo ubytovni. Veľké firmy svojim zamestnaným cudzincom všemožne pomáhajú, takže tam nie je problém.“

Cudzinecká polícia dnes už oveľa viac preveruje, ako cudzinci s prideleným pobytom dodržiavajú podmienky. Či sú zamestnaní, ak podnikajú, či odvádzajú dane a iné povinné odvody, ak sa tu oženili, či žijú s rodinou. Podľa Sameka informácie polícia získava a preveruje rôzne, napríklad zistí, akú povesť má cudzinec vo svojom okolí.