Foto archív
ej republiky Ahn Jung Hwana (na snímke Reuters), ktorý v 117. minúte predĺženia hlavou rozhodol o senzačnom vyradení vysoko favorizovaného Talianska v osemfinále MS.
S hustou hrivou čiernych vlasov hrajúci futbalista sa v tej chvíli stal obrovskou celebritou, kórejským Davidom Beckhamom. Predurčuje ho k tomu aj civilná blízkosť osudu. Ahn Jung je ženatý s bývalou kórejskou misskou.
Tréner Perugie Serse Cosmi nemieni zaujať také rezolútne stanovisko ako majiteľ klubu. Čudoval sa len, prečo nehral Ahn Jung tak aktívne aj v klubovom drese, kde si nevybojoval miesto v základnej zostave.
Majiteľ Perugie L. Gauci však nemieni ani o deň predĺžiť zmluvu, ktorá sa Kórejčanovi končí 30. júna, v deň jokohamského finále MS.
„Nech sa prace späť domov a nech tam zarába sto lír (päť centov) mesačne!“ citovali ho v titulkoch Il Messagero a Rome daily.
Sám hráč, ktorý v zápase s Talianskom už v štvrtej minúte zahodil penaltu a spálil ešte dve dobré príležitosti, sa zatiaľ na túto tému vôbec nevyjadril, absolútne sa koncentruje na štvrťfinále so Španielskom.
„Bol som trénerovi Hiddinkovi vďačný, že ma nevystriedal, po zbabranej jedenástke ma vo vnútri dusil hrozný smútok. O to väčšiu radosť som mal po rozhodujúcom góle. V prvých momentoch som nebol schopný artikulovať. Za to, že sa mi to podarilo, vďačím aj môjmu dvojročnému pôsobeniu v Perugii. Aj keď som si tam veľa nezahral, mnohému z futbalu som sa naučil,“ povedal Ahn Jung.
Svetové šampionáty v rozvinutých profesionálnych športoch ako sú futbal a hokej (a nielen v nich), vždy prinášajú isté poruchy logiky, najmä ak stojí na fundamentalistickom vlastenectve.
V tomto prípade sa však majiteľ talianskeho klubu vyfarbil ako obmedzený nacionalista. Veď teoreticky sa môže stať, že Brazílčan Roberto Carlos môže vo finále šampionátu zlatým gólom usmrtiť Španielsko, ktoré ho v madridskom Reale živí rozprávkovými peniazmi.
Alebo keby francúzskeho trénera Japonska Troussiera niekto odsudzoval, ak by svojich ázijských učenlivých žiakov priviedol k fiktívnemu triumfu nad majstrami sveta z jeho rodnej krajiny.
Keď českí hokejisti na olympiáde v Nagane 1998 vyradili postupne Ameriku aj Kanadu a získali historické olympijské zlato, ich zamestnávatelia v kluboch NHL ich po pár dňoch s uznaním vítali českými vlajkami na počesť. I keď českí i slovenskí hokejisti to po prechode z chudobnejších domácich pomerov k ťažkým miliónom v Amerike majú zväčša oveľa ťažšie než zámorskí, našťastie sa v civilizovanejších pomeroch nemusia báť strieľať góly za svoju vlasť.
VOJTECH JURKOVIČ, Tokio
