FOTO SME - ĽUBOŠ PILC , RICHARD FILIPKO (3x)
tu po tohtoročných voľbách.
Štyri oslovené strany (SDĽ, SNS, SMK a HZDS) nesúhlasili, aby novinár sledoval prácu v ich centrále.
Smer
Ruch ako na stanici, telefóny nepretržite vyzváňajú, po chodbách pobehujú ľudia. V centrále strany Smer je vraj zamestnaných do 50 ľudí.
Na prvý pohľad sa v centrále tvrdo pracuje, všetci sa ponáhľajú. Vidieť, že do zamestnancov a techniky strana investovala milióny a že si môže dovoliť zamestnať dosť ľudí. Po dlhšom pozorovaní sa však dojem mení. Zdá sa, že správanie miestnych je chaotické a prostredie trochu nervózne.
Bol piatok a napriek tomu, že parlament rokoval, predseda Smeru a poslanec Robert Fico bol v sídle svojej strany. Odišiel o pol jednej - nasadol do novej Škody Superb a kamsi sa ponáhľal.
Výrazný hlas šéfa volebného tímu Smeru Fedora Flašíka znejúci z chodby bolo počuť v každej kancelárii. Flašík práve hovoril, že by bolo dobré objednať v Plastike Nitra zopár kilometrov plastových pások, aké majú policajti, ale s logom Smeru. Onedlho sa začne kampaň s názvom Za osemdesiat dní okolo Slovenska a pásky budú potrebovať na mítingy.
Osobitný tím pripravuje noviny Smeru Tretia cesta, na tlačovom oddelení pripravujú stanoviská, monitorujú médiá, tajomník predsedu strany pripravuje program, v ostatných kanceláriách vybavujú agendu alebo vymýšľajú povestné billboardy.
V čase obeda sa centrála trochu upokojila, ale len na pár minút. Potom znova všetci telefonovali, ťukali do počítačov alebo debatovali o predvolebnej stratégii. V práci boli aj niektorí podpredsedovia strany.
„Telefonátov prijímame naozaj dosť. Niektorí ľudia volajú, že chcú vstúpiť do strany, niektorí chcú hovoriť s pánom Ficom. Ale dnes je relatívne pokojne, piatky bývajú pokojnejšie,“ hovorí recepčná centrály strany. V budove Smeru je aj kancelária Strediska pre obete trestných činov, ktorá je otvorená trikrát do týždňa, takže okrem zamestnancov strany blúdia po chodbách aj iní ľudia.
Najrušnejšie býva v Smere v stredu. Vtedy zasadá tieňová vláda a preberá podobné body, ako vláda skutočná. V piatok zas bývajú tlačové besedy. Po nich sa zdržiava v centrále viac ľudí, niektorí ostávajú aj v bare, ktorý má Smer pri veľkej miestnosti pre tlačové konferencie.
Vedenie strany odpovedalo na našu požiadavku sledovať jeden deň dianie v straníckej centrále okamžite, proti prítomnosti novinára počas bežného pracovného dňa nemali nič.
Smer sídli v Bratislave na Súmračnej ulici v dvoch prízemných budovách obkolesených klasickými panelákmi sídliska Ružinov. Neveľké budovy sú vo farbách strany - tyrkysový podklad a oranžové nápisy. Na vonkajších stenách majú oranžové heslá ako: „Žiadna moc bez demokracie“, „Žiadne právo bez povinností“, „Poriadok a zdravý rozum“ a podobné.
Okolie sídla Smeru sa za posledné tri roky dosť zmenilo. Kedysi boli v jednej z dvoch budov potraviny, ktoré skrachovali, dnes tam má kanceláriu Fico a jeho podpredsedovia. Pred budovou stáva niekoľko luxusných áut. „Odvtedy, ako tu sídlia, začali parkovať na hlavnej ceste za budovou. Prídu na drahých autách a myslia si, že sú kingovia,“ povedal muž čistiaci si auto pri svojom paneláku za sídlom Smeru. „Ale videli sme, že to už mestská polícia riešila a nejaké auto aj odtiahli.“
SDA
Sídlo Sociálnodemokratickej alternatívy je presným opakom sídla Smeru. Dvaja platení zamestnanci - jedna administratívna pracovníčka a hovorca v malých priestoroch bývalej škôlky na Karadžičovej ulici v Bratislave veľký ruch nenarobia. Nová strana Petra Weissa a Milana Ftáčnika nemá peniaze na lepšie priestory.
Hovorca strany sa delí o minikanceláriu s bratislavskými funkcionármi strany. Celé ústredie má dohromady asi šesť kancelárií plus jednu väčšiu miestnosť. Päť počítačov, kopírka, nábytok priniesli členovia strany alebo ho darovali známi, zopár stolov a stoličiek, na chodbe balíky letákov s podobizňou Petra Weissa.
Na prvý pohľad je v SDA božský pokoj, na chodbe úplné ticho, ale hovorca vo svojej malej kancelárii neustále niečo robí, podobne ako administratívna pracovníčka a asistentka poslanca Weissa, ktorá tiež sídli v centrále SDA. Rušno býva aj pred tlačovkami a po nich.
„Viac ľudí je v pondelok a v stredu. Ale väčšinou sem každý deň od rána prídu ľudia a rokujú. Skoro každý deň sem príde aj Peter Weiss, alebo Milan Ftáčnik,“ povedal hovorca Juraj Draxler. Inak v ústredí nie je veľmi na čo a najmä na koho pozerať.
Sídlo SDA je nenápadne zastrčené v bežnom bytovom dome.
ANO
V Aliancii nového občana vládlo podobné pracovné tempo ako v Smere, až na to, že organizácia pôsobí profesionálnejšie. Ruskova strana si založila firmu Aurum verde, ktorá zamestnáva 21 ľudí a robí len pre stranu ANO - kompletnú administratívu, marketing a všetky vybavovačky.
V centrále ANO to vyzerá rovnako ako v klasickej firme zaoberajúcej sa napríklad reklamnou činnosťou - má riaditeľa, ktorý šéfuje a podriadených, ktorí tvoria. Podľa toho vyzerajú aj chodby. Väčšinou sú prázdne, všetci sedia vo svojich kanceláriách, vymýšľajú, ako stanu spropagovať, vybavujú výjazdy lídrov.
Na rovnakej chodbe majú kancelárie aj „majitelia“, čiže vedenie strany. V strane je zamestnaných len zopár sekretárok, šéf volebného tímu, „ombudsmanka“ Eva Černá, generálny sekretár a podpredseda strany. Vedenie sa zaoberá skôr politickými otázkami, a prijíma návštevy. Občas príde do centrály predseda strany Pavol Rusko, ale jeho kancelária nie je veľmi vyťažená. Často sú v centrále najmä podpredsedovia. Počas našej návštevy bol v jednej z kancelárií aj Jozef Pročko.
„Každé ráno máme porady, stretávame sa so šéfom volebného tímu a rozoberáme, čo treba urobiť. Trochu pokojnejšie je, keď sú lídri na výjazdoch v regiónoch. Naša práca je najmä o budovaní novej značky, používame marketingové ťahy, aby sme dostali ANO do povedomia,“ hovorí riaditeľka Aurum verde Beata Bačiková.
ANO má centrálu v Bratislave na Drobného ulici v dosť odľahlých miestach na kraji Dúbravky, asi tri štvrte hodinu električkou od centra mesta. Pripomína skôr administratívnu budovu výrobného podniku. ANO a jej firma má v budove prenajaté jedno poschodie. Na chodbe je nástenka s preferenciami strany od jej založenia, kopírka a skartovač.
Pre ANO platí to isté, čo pre Smer - vidieť, že nie je problém s peniazmi, všade je moderná technika. Centrála ANO vyzerá usporiadanejšie. Kávičkárov tiež nevidieť, cítiť disciplínu.
SDKÚ
Slovenská demokratická a kresťanská únia sa dá zaradiť do stredu, medzi ANO a SDA. Pred voľbami zamestnáva v centrále do dvadsať ľudí, ale v súčasnosti je väčšina v teréne. Každý deň chodí do centrály akurát podpredsedníčka SDKÚ Zuzana Martináková, podľa potreby aj predseda Mikuláš Dzurinda a ďalší.
Atmosféra je pomerne pokojná, pohodová. Štyria zamestnanci na tlačovom oddelení robia monitor médií, vystrihujú články, starajú sa o internetovú stránku, dvíhajú telefóny, vybavujú žiadosti novinárov, pripravujú tlačové konferencie. Sekretárky aj ostatná administratíva robia tradičnú prácu, aká sa robí na každom sekretariáte.
Nepravidelne sa v pondelok stretáva vedenie strany. V čase našej návštevy bol v centrále z politikov iba poslanec Gabriel Palacka, ostatné kancelárie šéfov boli prázdne, ostatní boli buď na svojich ministerstvách, v parlamente alebo na výjazde. Sekretárka predsedu a podpredsedov nemá veľa práce vzhľadom na ministerské funkcie svojich šéfov.
Kancelária Mikuláša Dzurindu je veľmi úhľadná, ale zrejme neveľmi využívaná, keďže Dzurinda úraduje na vláde. Poriadok ostro kontrastuje s kanceláriou podpredsedu strany a ministra kultúry Milana Kňažka. Na stole plno papierikov, po celej kancelárii pracovný chaos.
Na SDKÚ vidieť, že ide o vládnu stranu, ktorej šéfovia majú významné štátnické funkcie a nemajú príliš čas chodiť do centrály. Na ministerstvách majú vlastných hovorcov, vlastné sekretariáty, takže centrála SDKÚ je veľmi pokojná, niekedy sa zdá, že až nehybná. Mechanické porovnanie so Smerom, alebo ANO, ktorých vedenie sa môže venovať iba svojim stranám by asi neobstálo.
SDKÚ sídli v neveľkých prenajatých priestoroch Domu kultúry v Ružinove. Na prízemí využíva sálu na tlačové besedy a má kanceláriu tlačového oddelenia, na poschodí je ostatná administratíva a vedenie. V administratíve teraz pracuje deväť ľudí, na sekretariátoch je päť zamestnancov plus vodič. Denne vybavia desať až tridsať listov, odošlú okolo desať. Viac využívajú elektronickú poštu.
KDH
Na chodbách centrály Kresťanskodemokratického hnutia panoval v čase našej návštevy pokoj. KDH sídli vo vlastnej budove na Žabotovej ulici v Bratislave a zamestnáva dvanásť ľudí. Všetci buď sedia zavretí v kanceláriách alebo sú mimo budovy. Ekonómky chodia do práce medzi siedmou a ôsmou, ostatní o hodinu neskôr.
„Je nás dosť málo, takže všetci robíme všetko a prázdne chodby svedčia o tom, že teraz je polovica ľudí v teréne,“ hovorí šéf tlačového oddelenia KDH Milan Krajniak.
Predseda strany Hrušovský príde pozrieť ústredie skoro každé ráno, vybaví čo treba, ale keď rokuje parlament, musí ísť tam. Jediný z vedenia, kto býva v centrále častejšie, je podpredseda Lipšic.
Plno je tu raz do týždňa, keď zasadá predsedníctvo. „V čase zasadania parlamentu by ste tu okrem vrátnika a ekonómiek nenašli ani nohu. Sme buď v parlamente, alebo v regiónoch,“ hovorí Krajniak. Šéfuje jednému zamestnancovi a jednému dobrovoľníkovi. Vybavujú výjazdy, stretnutia.
„Ráno prichádzame medzi ôsmou a deviatou. Musíme mať teplé raňajky, takže ideme do reštaurácie, pozrieme si všetky noviny, skontrolujeme, či treba na niečo reagovať,“ hovorí Krajniak. „Potom sa vraciame do budovy, píšeme do našich novín, organizujeme výjazdy a vybavujeme novinárske žiadosti. Ekonómky odchádzajú domov po ôsmich hodinách práce a my ešte ostávame do večera podľa potreby.“
Na mapu v kancelárii pripínajú špendlíky, kde už KDH malo míting. Plánujú zhruba 1500 výjazdov a každý treba zorganizovať. Okrem toho pripravujú podklady pre svojich členov, ktorí idú do televíznych relácií.
Milan Krajniak tvrdí, že práce je toľko, že robia každý víkend. „Iba niekedy, keď je v sobotu alebo nedeľu večer voľnejšie, máme tu bicie, gitaru a zahráme si trochu. Nedávno nás jeden známy pozval na chatu, aby sme si trochu oddýchli. Lenže podľa programu budeme mať najbližší voľný víkend niekedy v polovici júla, aj to nie je isté.“
Okrem jeho kancelárie, kancelárie ekonómok a sekretárky je ostatných trinásť zatvorených. Zariadenie je veľmi zastaralé, konzervatívne ako strana sama. V suteréne majú sklad, ktorý volajú „uzáver vody“. V ňom je plno propagačných vecí, na dverách je ešte plagát bývalého člena Mikuláša Dzurindu s hokejistom Petrom Šťastným a na ňom nápis - Slovensko znova do áčka.
