FOTO - Archív
Keď vystupovali francúzski futbaloví reprezentanti na parížskom Letisku Charlesa de Gaulla z lietadla, privítal ich potlesk asi dvoch tisícok priaznivcov, ktorí nadšene mávali transparentmi. Len ojedinele z davu zaznel očakávaný piskot. „Majstrovstvá sveta sem alebo tam, toto je náš tím,“ povedal fanúšikom Zinedine Zidane. Z Kórejskej republiky sa predčasne vrátilo mužstvo, ktoré sa už len desať dní bude pýšiť posledným titulom majstrov sveta. Napriek blamáži vydražili Zidanov dres za 3800 eur. Stredopoliar madridského Realu ho mal oblečený 27. marca v prípravnom zápase so Škótskom, ktorý Francúzi vyhrali hladko 5:0. „S tým sa mi spájajú ešte pekné spomienky,“ povedal aukcionár Pierre Blanchet.
S Realom Madrid to dokázal
Zidane sa po návrate domov mohol síce cítiť pod psa, ale hanbiť sa nemá za čo. Pochopiteľne, všetko si predstavoval inak. Šestnásť dní pred úvodným stretnutím šampionátu so Senegalom získal v Glasgowe poslednú cennú trofej do svojej zbierky – nádherným volejom do siete Hansa-Jörga Butta z Bayeru Leverkusen rozhodol finále Ligy majstrov. Súťaž, v ktorej stál s Juventusom Turín dvakrát pod vrcholom, ale ani raz naň nevystúpil. „Chcel by som ju vyhrať a potom si budem môcť povedať, že som dosiahol všetko,“ vyhlásil na začiatku tohto ročníka. V glasgowskom Hampden Parku si trofej s detskou radosťou vystískal, ale tohtosezónny Everest ho ešte len čakal – obhajoba titulu spred štyroch rokov, keď v rozhodujúcom súboji na štadióne St. Denis dvoma gólovými hlavičkami detronizoval Brazíliu.
Pocit beznádeje ako nikdy
Stihol ešte osobne privítať tretí prírastok do rodiny, na pár dní si od futbalu oddýchol, aby rýchlo upaľoval na kórejskú pevninu. Prišiel posledný, odchádzal prvý. Počas priateľského zápasu s domácim mužstvom si zranil stehený sval, no nevyzeralo to na prvý pohľad vážne. Zdanie opäť klamalo a svetové rotačky denne chrlili tony papiera s informáciami o Zidanovom zdravotnom stave. Francúzsky futbal sa zvíjal v bolestiach a jeho najväčšia a najlesklejšia hviezda mu nemohla pomôcť. Taký pocit beznádeje syn alžírskych prisťahovalcov ešte nezažil. Hodiny, minúty čakania, trpezlivosti a bezmocnosti zároveň. Tragédia pre každého futbalistu. A na majstrovstvách sveta, ktoré sú raz za štyri roky, dvojnásobná. Zápasy v skupine so Senegalom a Uruguajom odtrpel na tribúne. Iba jediný bod z nich dostal favorita pod obrovský psychický tlak a vážnu obavu z predčasného vyradenia. V hektickej situácii prišlo rozhodnutie reprezentačného lekára Jean-Marcela Ferreta, že Zidane bude proti Dánom v zápase o všetko k dispozícii. Bol, ale na odvrátenie senzácie jeho jediných deväťdesiat minút na turnaji nestačilo. Ani najdrahší futbalista tejto planéty nie je všemocný.
Rozlúčka so šampionátom
Boli to jeho posledné majstrovstvá sveta. „Na nasledujúcom šampionáte v Nemecku by som mal už tridsaťštyri. Rád by som si zahral ešte na EURO o dva roky v Portugalsku. Potom končím. Stačilo,“ vyhlásil Zinedine pred záverečným finálovým turnajom. Neúspech trikolóry na ázijskom kontinente jeho rozhodnutie zrejme ešte viac upevnil. Zidane bol a je dušou francúzskeho národného tímu. Ukázal to v minulosti, keď behal po trávnikoch, ukázalo sa to na kórejských ihriskách, keď na nich chýbal. Nikto ho nemohol rovnocenne nahradiť. Francúzske vojsko stratilo v rozhodujúcich bitkách svojho Napoleona. A tak aj dopadlo.
MIROSLAV BUKOV
