Jozef Lupták. FOTO - ARCHÍV
Na bohatú históriu komornej hudby v Bratislave chce nadviazať medzinárodný hudobný festival Konvergencie 2002 (20. - 23. júna), ktorý sa dnes o 20.00 hodine začne koncertom v Moyzesovej sieni. Fínskeho huslistu Marka Gothoniho bude sprevádzať špička slovenských interpretov vážnej hudby (Miki Škuta - klavír, Nora Škutová - klavír, Ivana Pristašová - husle, Peter Šesták - viola, Ján Slávik - cello, Jozef Lupták - cello).
„Konvergencie znamenajú aj zbližovanie,“ povedal pre SME slovenský violončelista JOZEF LUPTÁK, umelecký riaditeľ a zároveň aj aktívny účastník festivalu. Jozef Lupták, absolvent VŠMU, Royal Academy of Music v Londýne a Banff Centre for the Arts v Kanade si na druhý ročník festivalu pozval aj svetoznámeho holandského violistu Vladimira Mendelssona, džezmena Juraja Bartoša a skupinu Ghymes.
Má názov festivalu súvis s legendárnym albumom Konvergencie skupiny Collegium Musicum?
„V mladosti ma veľmi ovplyvnila hudba Mariána Vargu. Po návrate na Slovensko som hľadal nejaký priliehavý názov pre ideu komornej hudby. Okrem vážnej hudby som vždy inklinoval aj k iným žánrom - k džezu alebo alternatíve. Mariána Vargu vnímam ako klasického hudobníka, ktorý pôsobí v bigbíte. Samozrejme, festival Konvergencie je predovšetkým o vážnej hudbe, ale jeho názov by mal nadviazať na niečo dobré, čo tu bolo, čo by dalo nášmu festivalu strechu a tvár. Ďalšou rovinou festivalu je zachovať tradíciu v našom meste. Stará predvojnová Bratislava veľmi pestovala komornú hudbu, pri ktorej sa stretávali hudobníci profesionáli aj amatéri. Túto atmosféru spoločného hrania by sme chceli obnoviť aj na tomto festivale.“
Je to dnes ešte možné?
„Asi nie, ale dá sa to oživiť v inej podobe. V našom prípade už nejde o domáce muzicírovanie, ale festival s domácimi a zahraničnými profesionálnymi interpretmi. Zároveň tento festival chce uchovať akési spojenie so svetom. Keď som sa pred piatimi rokmi vrátil z Londýna, prežíval som deficit, že sa málo komunikuje so skutočnými centrami vážnej hudby. Mal som to šťastie, že som sa v zahraničí stretol s výbornými hudobníkmi. Dnes chcem tieto kontakty využiť a priviesť ich do Bratislavy, aby mohli moji kolegovia a priatelia s nimi spolupracovať a naučiť sa niečo viac.
V čom je komorná hudba výnimočná?
„Je to v komunikácii. Keď hrá veľký orchester, hudobníkov spája dirigent. Keď komornú hudbu hrajú dvaja, traja a viac ľudí, ich spojivom je hudba samotná. Musia nájsť spoločnú reč medzi sebou, aj keď každý z nich má iný názor. Intimita sa vytvára aj tým, že táto hudba nie je určená pre megaprojekty, keď tristo ľudí je už veľa. Poslucháči sú do koncertu viac vtiahnutí, sú blízko a stávajú sa jeho súčasťou.“
Je dôležitý kontakt hudobníkov s ľuďmi?
„Našou ideou bolo aj vytvorenie blízkosti medzi interpretom a publikom. Aby sa ľudia po koncerte s hudobníkmi stretli, porozprávali sa a dali si s nimi pohár vína. Prichystané občerstvenie má symbolický význam, aby diváci neodišli po koncerte hneď preč. Je to vlastne spoločenská udalosť, ako to bývalo kedysi. Komorná hudba ponúka ušľachtilé umenie, ale táto hudba je aj o zábave, relaxe. Keď ale silno prehovorí, človek môže odísť z koncertu oslovený a zmenený.“
Ako súvisí zaradenie koncertov Juraja Bartoša a skupiny Ghymes do festivalu s komornou hudbou?
„Tieto žánre sú mi blízke, ako aj ľudia, ktorí ich hrajú. Zároveň chcem, aby ľudia takýmto spôsobom spoznali ducha komornej hudby. Možno, že diváci neprídu len na tieto vystúpenia, ale aj na jeden z koncertov komornej hudby, kde zažijú jej špeciálnu atmosféru.
Džez a Ghymes vychádzajú aj z vážnej hudby. Na festivale budeme hrať Ravela, ktorý má prvky džezovej hudby alebo Góreckeho s prvkami bigbítu. Súvislosti, ktoré v hudbe nachádzam, sú pre mňa dôležité. Samotný festival by mal vytvárať jedno umelecké dielo.“
