Humanitárne organizácie zúboženým Afgancom pomáhajú, prepady ich ale z krajiny vyháňajú.
FOTO - TASR/AP
Pracovníci humanitárnych organizácií, ktorí pôsobia na severe Afganistanu, už takmer nehovoria o ničom inom - len za posledný mesiac bolo hlásených osem ozbrojených útokov na ich kolegov. Všetky sa stali v okolí mesta Mazáre Šeríf a až na jednu výnimku neboli cieľom humanitárni pracovníci, ale ich majetok.
V polovici mája prepadli neznámi útočníci vyzbrojení pištoľami kanceláriu britskej organizácie GOAL a odniesli odtiaľ trezor s dvestotisíc dolármi. O týždeň neskôr sa pištoľníci objavili v pobočke Červeného kríža, korisťou bol opäť príručný trezor. Ďalší týždeň nasledovalo prepadnutie priamo na ceste z Kábulu: automobil organizácie ACTED zastavila asi päťdesiat kilometrov od Mazáre Šerífu skupinka ozbrojených mužov. Polámali ruky miestnemu vodičovi a dvoch zahraničných pracovníkov okradli o peniaze a prenosný počítač. Zďaleka najvážnejším incidentom ale bolo znásilnenie ženy-cudzinky. Pre ktorú organizáciu pracovala a ďalšie podrobnosti sa síce zatiaľ taja, údajne k nemu ale došlo veľmi brutálnym spôsobom.
Polícia podozrieva predovšetkým miestnych zamestnancov postihnutých organizácií, niekoľkých z nich hneď zatkla a teraz sa ich snažia prinútiť, aby sa priznali.
„Nemyslím, že by práve to bola ta pravá stopa. Pri nočných prepadoch počuli svedkovia odchádzať autá, a to znamená, že sa lupiči mohli pohybovať po meste i po policajnej hodine. Museli teda poznať heslo, ktoré sa mení každú noc a má k nemu prístup len veľmi obmedzený okruh ľudí, napospol členov vojenského velenia mesta,“ hovorí pracovník Zvláštnej komisie pre Afganistan (UNAMA), ktorý si kvôli svojej povinnosti zachovávať mlčanlivosť neželá byť menovaný. Podľa humanitárov sú preto najpravdepodobnejšími vinníkmi príslušníci vojenských jednotiek, ktorí zrazu nemajú „prácu“.
Humanitárna komunita sa najprv snažila riešiť problémy jednotlivo: niektoré z organizácií požiadali miestnych veliteľov o ozbrojencov na ochranu svojich kancelárií, iné zakázali svojim zamestnancom výjazdy mimo väčších miest. „Nemyslím si ale, že by toto riešenie nejako výrazne pomohlo. Musíme sa rozhodnúť, či budeme pracovať, alebo sa zbalíme a odídeme,“ hovorí John z miestnej pobočky GOAL.
Spoločne sa začali zamýšľať nad bezpečnosťou až potom, keď situácia presiahla únosnú mieru.
Z letargie sa prebudila aj Zvláštna komisia pre Afganistan: vydala vyhlásenie miestnym médiám a jej vyslanec sa zišiel so šéfmi troch najväčších politických frakcií na severe Afganistanu Rašídom Dostúmom, Muhammadom Attom a Mukakekom. Na rokovanie prišiel so zoznamom všetkých incidentov, ktoré sa udiali od začiatku roka, a argumentoval odhodlaním humanitárnych misií zmraziť svoje aktivity v oblasti, ak sa prepadnutia budú opakovať.
Inžinier Karim z International Rescue Comitee vidí riešenie v dôslednom vyšetrovaní so zástupcami miestnej komunity v miestach, kde sa incidenty stali. „Treba ísť priamo do dediny neďaleko od miesta, kde týchto ľudí prepadli. A starešinovia miestnej komunity musia vedieť, kto to bol, ktorí vojaci od akého veliteľa. Pre nich nie je problém zistiť pravdu,“ hovorí v reakcii na nedávne prepadnutie vozidla ACTED. Niektoré komunity v miestach incidentu skutočne zvolali mimoriadne zhromaždenie, kde sa ich členovia zaprisahali, že pôvodcov útokov na ľudí, ktorí im prišli pomáhať, treba za každú cenu nájsť a potrestať.
Autor: TOMÁŠ VLACH, Mazare Šaríf pre SME
