Foto archív
Keď mal 27, stal sa slovenským poslancom v Uhorskom sneme. Následník trónu František Ferdinand si ho vybral za svojho dôverníka, patril do jeho Belvederskej skupiny, ktorá chcela pretvoriť monarchiu na Spojené štáty Rakúska-Uhorska. K transformácií nedošlo, predbehol ju atentát na následníka trónu.
Za prvej Československej republiky zastával vo vláde rôzne ministerské miesta. Vrcholom jeho kariéry bolo obdobie rokov 1935-38, keď bol ako prvý Slovák predsedom vlády.
Pred druhou svetovou vojnou chcel Hodža zamedziť Hitlerovým plánom. Predostrel Dunajský plán, neskôr označovaný ako Hodžov plán. Išlo o utvorenie homogénneho hospodárskeho priestoru v strednej Európe, so zriadením zóny voľného obchodu bez colných bariér. Hoci plán nenašiel ohlas, možno ho považovať za predohru povojnového plánu, na základe ktorého sa integrovala západná Európa.
V roku 1938 pod tlakom mníchovských udalostí sa Hodža rozhodol podať demisiu, a odišiel do emigrácie. Vo Francúzsku založil Slovenskú národnú radu. Po páde Francúzska odchádza do Londýna a odtiaľ pre nezhody s prezidentom Benešom do USA.
V tom čase rozvíjal projekt stredoeurópskej federácie, ktorá mala vzniknúť po skončení vojny. Malo ju tvoriť osem štátov - Poľsko, ČSR, Rakúsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Juhoslávia a Grécko. Svoj plán opísal v knihe Federácia v strednej Európe. Hodža si uvedomoval, že len jednotná a silná stredná Európa sa môže zapojiť do celoeurópskej politiky, inak sa stáva obeťou veľmocenských chúťok.
Hodža zomrel 27. júna 1944 v USA. Nekrológy vyšli v anglickej i americkej tlači, napríklad i v The Times. (hr)
