Pravicové a ľavicové vlády v európe
„V strednej a východnej Európe pravicu strieda ľavica, mnohokrát populistická, často predstavitelia, ktorí nesúhlasili s reformami. V západnej Európe je to naopak: v čase, keď u nás padal komunizmus, tam bolo pri moci veľa ľavicových kabinetov. Za desať rokov sa politické kyvadlo posunulo a nastupuje pravica,“ hodnotí analytik Spoločnosti pre zahraničnú politiku Pavol Lukáč.
Prečo sa Európa rozchádza? Podľa analytikov agentúry Reuters sú na vine odlišné problémy, ktoré Západ a Východ trápia. Na Západe je to prisťahovalectvo a zločinnosť. Preto je logický nárast pravice. Východ skôr túži po sociálnych výhodách a istotách. Aj napriek prísnym kritériám je hlavným cieľom väčšiny vstup do Európskej únie. K tomu cítiť rozčarovanie z ekonomických reforiem posledných rokov. Preto tu nastupuje ľavica.
Môže si ale takáto „rozdelená“ Európa rozumieť? Ako sa to prejaví pri rozširovaní Európskej únie?
K problémom v komunikácii môže dôjsť. „V západoeurópskom zmysle slova v strednej a východnej Európe pravicové strany takmer neexistujú alebo sú úplne na okraji politického spektra,“ upozorňuje český politológ Rudolf Kučera.
„Pri integrácii musí byť súhra politických elít v západnej a východnej Európe. Tá zatiaľ chýba alebo je veľmi slabá,“ tvrdí Kučera. Upozorňuje, že nejde len o technické zrealizovanie integrácie - právne predpisy a normy. Ide aj o zmenu hodnotových prístupov. Stále tu chýbajú etické základy - ekonomického či politického správania.
Rozdielne politické zafarbenie by ale nemalo spôsobiť neprekonateľné spory. Podľa britského denníka The Financial Times sú totiž ľavicové strany strednej a východnej Európy veľmi pragmatické. Vládnu v krajinách, kde slobodu hospodárskej akcie obmedzuje nedostatok prostriedkov a želanie pripraviť sa na vstup do EÚ. Vzhľadom na to, že spomienky na komunizmus sú stále živé, je pre ľavicové strany ťažké uchýliť sa k tradičnej socialistickej ideológii.
Ani Pavol Lukáč si nemyslí, že by malo dôjsť k vážnym problémom. „Ak to budú štandardné strany, teda klasické demokratické pravicové či ľavicové, neobávam sa nejakého konfliktu. K rozporom by mohlo ale dôjsť, keby niekde nastúpila extrémna pravica alebo ľavica.“
V nadchádzajúcich mesiacoch bude veľmi dôležité, ako sa postavia k rozšíreniu politické elity v strednej a východnej Európe. Nebudú to mať ľahké, tvrdé podmienky, ktoré kladie Brusel a členské štáty EÚ na prijatie kandidátov, spôsobujú oslabovanie podpory obyvateľov vstupu do únie. Obavy, že ich únia bude vnímať ako občanov druhej kategórie, že nebudú dostávať dostatočné príspevky z Bruselu a budú musieť uskutočňovať tvrdé ekonomické reformy príliš rýchlo, sú stále silnejšie.
„Proces integrácie do západnej Európy musí viesť vôľa politických elít, ktoré musia pôsobiť na obyvateľstvo a vysvetľovať problémy spojené s integráciou. Musí tu byť politický tlak a nie je možné sa prispôsobovať náladám a emóciám verejnosti, ale s nimi bojovať. Tu myslím politické elity zlyhávajú, a preto sa táto časť Európy vyvíja iným smerom, ako je to v EÚ,“ myslí si Kučera.
MAREK CHORVATOVIČ, MATÚŠ KOSTOLNÝ
Kučera: Pribúda chudobných s pocitom ohrozenia
Riaditeľ Inštitútu politologických vied v Prahe RUDOLF KUČERA si myslí, že postkomunistickým krajinám chýba stredná podnikateľská vrstva.
O východnej a strednej Európe sa hovorí ako o kompaktnom celku. Je to správne?
„Kompaktný celok to určite nie je, medzi jednotlivými krajinami sú veľké rozdiely. Aj tak sa ale vo všetkých stredo-východných krajinách prejavujú spoločné trendy. Niekoľko ich je viditeľných. V ekonomickej oblasti sa prejavuje veľký vplyv ruského kapitálu, ktorý silnie. Rastie tiež vplyv postkomunistických strán. Aj rozdrobenosť pravicových strán vo všetkých východeurópskych krajinách je výrazná. Nevytvárajú protiváhu stále silnejšiemu ľavicovému trendu. Ten sa prejavuje tak, že sa dáva dôraz na sociálny štát, ochranárske opatrenia, neprimerané požiadavky na rozšírenie.“
Prečo je ľavica úspešnejšia?
„Je to výsledok hospodárskej transformácie. Nikde nevznikla stredná podnikateľská vrstva, ktorá by bola nositeľkou podnikateľských aktivít aj politickej reprezentácie. Na jednej strane sa rozširuje skupina ľudí, ktorí na transformácii stratili a dajú sa označiť za chudobnejšiu vrstvu - tá sa rozširuje. Na druhej strane vzniká ekonomická elita spoločnosti, ktorá je vysoko nad priemerom. Chudobnejšie vrstvy sú náchylné na tvrdenia o nemeckom ohrození, že za všetko môže nemecký kapitál, cirkev a šľachta, ktorá požaduje späť majetky. Majú pocit, že ich to ohrozuje a uberá to z bohatstva. To je základ ľavicového trendu v stredo- a východoeurópskych krajinách.“
(mch)
Lukáč: Slovensko sa úplne vymyká
Analytik Spoločnosti pre zahraničnú politiku PAVOL LUKÁČ tvrdí, že situácia na Slovensku sa od Európy líši.
Zdá sa, že na Slovensku príklon k ľavici nehrozí. Nie sme súčasťou tohto trendu?
„Slovensko je laboratórnym príkladom. Tu zlyhávajú všetky politologické kritériá. Desať rokov sa tu hovorilo o štandardných pravicových stranách - KDH a ľavicových - SDĽ a potom neštandardných ako HZDS či SNS. Videli sme však, že aj akože štandardné strany sa posunuli k extrému. KDH aj SDĽ pod Koncošom. Zároveň vznikli nové subjekty, ktoré nie sú vôbec ideologicky zaraditeľné: to je najmä Smer, ktorý používa ideológiu tretej cesty, ale súčasne používa silné pravicové gestá ako nastolenie poriadku.“
Dá sa povedať, že sme pozadu za našimi susedmi?
„Neviem, či sme pozadu, alebo popredu. Či to náhodou ešte nečaká Čechov, alebo ostatných. Určite sa však vymykáme.“ (kos)
