FOTO – TASR/AP
Powell má vraj pocit, že nemá zásadný vplyv na utváranie americkej zahraničnej politiky. Ak by jeho presvedčenie rástlo, je viac než isté, že by z postu mohol naozaj odísť.
Od začiatku Bushovej vlády sa hovorí, že v Bielom dome sú dva tábory, ktoré si vo veľa veciach nerozumejú. Na čele umiernenejšieho údajne stojí Powell, tvrdých chlapov vedie viceprezident Dick Cheney a minister obrany Donald Rumsfeld.
Powellova nespokojnosť rastie. K úvahám o odchode ho vraj pomklo váhanie prezidenta Busha s riešením problému medzi Izraelom a Palestínčanmi a chystaný útok na Irak. Netešia ho ani viaceré kroky kolegov - ministrov.
Najskôr minister spravodlivosti John Ashcroft v Moskve oznámil zatknutie pravdepodobného strojcu možného teroristického útoku „špinavou“ bombou. Powell nerozumie, prečo sa to svet dozvedel z Moskvy.
Pokoja mu nedodal ani Donald Rumsfeld. Ten počas návštevy Indie a Pakistanu najskôr vyhlásil, že teroristi z al-Káidy operujú v Kašmíre. O deň neskôr však povedal, že o tom nemá dôkazy.
Najviac sa Powella dotklo, že Bush nepodporil jeho návrh na vytvorenie takzvaného dočasného palestínskeho štátu. Počas nedávneho stretnutia s izraelským premiérom Arielom Šaronom ho označil za „predčasný“. Váha aj so zorganizovaním medzinárodnej konferencie o Blízkom východe na ministerskej úrovni, čo je tiež Powellov návrh.
Powella vraj rozčuľujú aj výroky hovorcu Bieleho domu Ariho Fleischera, ktorý zrejme pridáva k Bushovým názorom ešte čosi navyše. Na ministerstve sú z neho údajne frustrovaní. Po stretnutí Bush - Šaron zavrhol Fleischer myšlienku dočasného palestínskeho štátu. „Zvyšok týždňa sme sa pokúšali ubezpečiť arabské krajiny, že prezident bol zle interpretovaný,“ povedal nemenovaný predstaviteľ ministerstva zahraničia.
Fleischer však nie je Powellovým hlavným problémom. Najväčšie spory má s ministrom obrany Rumsfeldom. Rumsfeldove výroky nazývajú pracovníci ministerstva zahraničia „rummygramy“. Rumsfeld si totiž nedáva pred ústa obrúsok. Nedávno vzal pred novinármi do ruky noviny a citoval z článku, v ktorom sa písalo, že ľudia okolo Powella navrhujú, aby sa zrušilo embargo na Líbyu. „Je to pravda?“ spýtal sa minister s povestnou grimasou.
Nevraživosť je obojstranná. Dokonca aj bežní pracovníci Pentagonu vraj označujú Powella za ministra na voľnej nohe a vyčítajú mu, že sa považuje za najdôležitejšieho člena vlády.
Napriek tomu sú vraj osobné vzťahy medzi Powellom a Rumsfeldom naďalej v poriadku. Ich spory však zrejme nie sú osobné, ale ešte hlbšie - ide o ideológiu. To by mohlo mať nepriaznivý vplyv na tvorbu jednotnej americkej zahraničnej politiky. „Powell je voči prezidentovi lojálny, ale môže nastať chvíľa, keď nadobudne pocit, že ako minister zahraničia nemôže formovať americkú zahraničnú politiku,“ povedal britskému denníku The Daily Telegraph nemenovaný predstaviteľ ministerstva zahraničia.
Ak by Colin Powell skutočne odstúpil, mohlo by to mať následky pre celú vládu. Z Powella by sa mohol stať veľmi vplyvný kritik zahraničnej politiky. A to hlavne vtedy, ak by sa dostala pod úplný vplyv tvrdého jadra administratívy.
MICHAL HAVRAN
