Bratislava 18. júna (TASR) - Hlavnými prioritami budúcej vlády SR by podľa OECD mali byť reforma výdavkovej časti štátneho rozpočtu a zlepšenie politiky zamestnanosti.
Na tlačovej besede, organizovanej v súvislosti so zverejnením prvej správy o vývoji ekonomiky SR už ako členského štátu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), to uviedol riaditeľ ekonomického direktoriátu OECD Val Koromzay. "Veľa sa urobilo vo vylepšovaní ekonomických fundamentov, ale je toho viac, čo sa ešte musí urobiť," povedal. Vo výdavkovej časti rozpočtu zdôraznil najmä reformu dôchodkového a sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti.
Riešením podľa neho nie je okamžité krátenie výdavkov za každú cenu. "Prioritou by malo byť vytvoriť taký rozpočet, aby bol udržateľný jeho deficit na úrovni 3,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) v horizonte 3 až 4 rokov, a to skôr prostredníctvom reformy výdavkov ako zavádzania daní," objasnil. Ako doplnil podpredseda vlády SR pre ekonomiku Ivan Mikloš, kabinet už nepredpokladá prijatie ďalších opatrení na znižovanie výdavkov štátneho rozpočtu (ŠR). "Myslím si, že v tomto roku je reálne dosiahnuť deficit ŠR na úrovni 4,5 % HDP, ktorý neohrozuje ekonomiku a nevyvoláva tlak na kurz koruny," dodal.
Napriek mnohým zhodným hodnotám makroekonomických ukazovateľov slovenskej ekonomiky spred 4 rokov a dnes (vysoký deficit bežného účtu, štátneho rozpočtu) sa fundamenty slovenskej ekonomiky podľa V. Koromzaya zmenili a hospodárstvo SR je v súčasnosti na reálnej ceste ku konvergencii s ekonomikou Európskej únie. "Zatiaľ čo pred 4 rokmi Slovensko smerovalo svojím ekonomickým vývojom do slepej uličky," povedal V. Koromzay. Pripísal to napríklad sprehľadneniu štruktúry schodku ŠR, deregulácii cien, ozdraveniu bankovníctva, pokroku v integračnom procese do Európskej únie a zatraktívneniu SR pre zahraničných investorov.
V. Koromzay predpokladá v strednodobom horizonte sprísnenie menovej politiky Národnej banky Slovenska (NBS). Ako povedal, dôvodom nebude ani tak súčasné oslabenie koruny, ktoré je navyše podmienené neekonomickými faktormi (voľby), ale skôr koniec obdobia "credit crunch" (nedostatok úverových zdrojov). Dostupnejšie úvery by totiž mali spôsobiť väčší objem prostriedkov na trhu, čo bude vyvolávať tlak na zvyšovanie inflácie.
