Začiatkom 90-tych rokov sa na Slovensku prakticky zastavila bytová výstavba. V programových vyhláseniach jednotlivých vlád sa síce pravidelne venovala pozornosť otázkam bývania, ale nástroje, ktoré by efektívne naštartovali rozvoj, prípadne dokončovanie rozostavaných bytov, chýbajú na Slovensku už niekoľko rokov. Na plecia občana sa presunula zodpovednosť za to, ako bude bývať. Práve stavebné sporenie bolo pre mnohých jediným východiskom zo situácie, s ktorou sa dovtedy nemuseli zaoberať a popravde povedané - neboli ani pripravení riešiť túto, pre mnohých existenčnú, otázku.
Stavebné sporenie sa na slovenskom trhu objavilo v novembri 1992. V tomto regióne dovtedy neznámy bankový produkt priniesla do krajín strednej a východnej Európy Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., špecializovaná banka na podporu výstavby a bývania. Vo vyspelých západoeurópskych krajinách patrí stavebné sporenie medzi jednu z najúčinnejších a najefektívnejších foriem sporenia finančných prostriedkov s cieľom zlepšiť si svoje bývanie. Aj preto prevzala PSS, a. s., osvedčené know-how od svojich zahraničných akcionárov - nemeckej Bausparkasse Schwäbisch Hall AG a rakúskej Raiffeisen Bausparkassen Managementservice und Beteiligungsgesellschaft m. b. H. Wien. S týmito renomovanými bankami, ktoré už niekoľko desaťročí patria k najvýznamnejším a najdôveryhodnejším bankovým inštitúciám v Európe, sa spojila Slovenská sporiteľňa, a. s. Silné bankové trio bolo od počiatku garantom, že sa stavebné sporenie bude vyvíjať korektne a zodpovedne, bude prínosom nielen pre občanov, ale aj pre štát.
Efektívne a zodpovedne od prvých dní
Už prvé týždne existencie PSS, a. s., ukázali, že občania dôverujú tejto forme sporenia. Počas prvých šiestich týždňov v roku 1992 totiž uzatvorilo zmluvu o stavebnom sporení takmer 56-tisíc občanov. Možnosť sporiť a niekoľkonásobne zhodnotiť svoje vklady prostredníctvom štátnej prémie, úrokov a stavebného úveru, prípadne medziúveru, priťahovala do rodiny stavebných sporiteľov každoročne priemerne 200-tisíc nových klientov. Do dnešného dňa sa do systému stavebného sporenia zapojilo viac ako 2,5 milióna klientov, z toho len v Prvej stavebnej sporiteľni takmer 2 milióny. V súčasnosti spravuje PSS, a. s., 886 400 zmlúv o stavebnom sporení. Vklady klientov dosiahli k 30. aprílu 2002 sumu 29,3 mld. Sk. Do 30. apríla 2002 poskytla PSS, a. s., svojim klientom 177 829 stavebných úverov a medziúverov v objeme 44,582 miliárd Sk.
K aktivitám spojeným s fungovaním stavebného sporenia sa od počiatku postavil veľmi ústretovo aj štát. Stavebné sporiteľne pravidelne pripisujú na účet svojim klientom okrem vkladov a úrokov z nich aj štátnu prémiu. Aj vďaka tomu poskytla Prvá stavebná sporiteľňa od roku 1993 do 30. apríla 2002 na bytové účely celkovo 70,551 miliardy Sk.
Za spomínanými číslami, ktoré dokumentujú prínos stavebného sporenia z vecnej stránky, treba vidieť ešte jeden hodnotový efekt: práve stavebné sporenie je praktickým návodom pre občana, ako efektívne hospodáriť s vlastnými financiami, učí ho zodpovedne rozmýšľať o svojej budúcnosti.
Stavebné sporenie v širších súvislostiach
Štátna prémia, ktorou štát podporuje stavebné sporenie, je významným impulzom pri rozhodovaní občanov stať sa klientmi stavebných sporiteľní. Naviac získavajú klienti úroky z vkladov, ktoré sú v Prvej stavebnej sporiteľni 2 % s možnosťou úrokového bonusu 50 % alebo 3 % ročne. Rozdiel medzi percentom úročenia vkladov a percentom úročenia stavebných úverov v stavebných sporiteľniach v zmysle zákona o stavebnom sporení nesmie prekročiť 3 percentá. V praxi to znamená, že stavebné úvery možno získať s ročnou úrokovou sadzbou 4,7%, čo je menej ako súčasná miera inflácie. Takéto stavebné úvery umožňujú reálne získať potrebné sumy na výstavbu alebo obnovu existujúceho bytového fondu. Aj preto je pri zhodnocovaní vkladov výrazným motivačným stimulom v systéme stavebného sporenia štátna prémia, ktorá umožňuje v PSS, a s., zhodnocovať vklady pri 6-ročnom sporení o 10,5 % ročne. Navyše úroky z vkladov a štátna prémia v stavebných sporiteľniach sú oslobodené od 15% dane z príjmu. Výhodou je aj fakt, že na základe zákona o ochrane vkladov sú vklady klientov v Prvej stavebnej sporiteľni chránené do výšky 30-násobku priemernej mesačnej mzdy v SR.
Rozvoj stavebníctva ako jedného z najdôležitejších odvetví národného hospodárstva a oživenie bytovej výstavby podporuje produkciu v ostatných odvetviach národného hospodárstva. S tým pochopiteľne súvisí aj rozvoj zamestnanosti a vznik nových pracovných miest. Podľa prepočtov odborníkov každá miliarda slovenských korún vo forme štátnej prémie, ktorou štát podporuje stavebné sporenie, umožňuje realizovať investície do bytovej výstavby vo výške 10,8 miliardy Sk a vytvára či stabilizuje v stavebníctve a s ním súvisiacich odvet-viach až 40 000 pracovných miest.
Otázka zamestnanosti a cielených investícií do bytov a ich vybavenia podstatne ovplyvňujú aj príjmy štátneho rozpočtu vo forme daní a odvodov (DPH, daň z príjmu, majetku, zákonné poistenie). Ak sú dane základnou príjmovou zložkou štátneho rozpočtu - a o tomto argumente sa dá len ťažko pochybovať - potom všetky spomínané multiplikačné efekty prinesú do štátneho rozpočtu nové zdroje. Podľa prepočtov z 1 miliardy Sk vo forme štátnej prémie plynie do štátneho rozpočtu 6,2 miliardy Sk.
Nezanedbateľné úspory a národohospodárske efekty prinášajú aj rekonštrukcie a modernizácie bytového fondu, pretože sa tým podstatne znižujú náklady na bývanie (projekty zatepľovania, efektívneho vykurovania, plynofikácia) a súčasne sa obnovuje zanedbaný bytový fond.
Stavebné sporenie na Slovensku nemá ambície byť jediným nástrojom financovania bytovej výstavby. Doterajší vývoj však jednoznačne ukazuje, že tento finančný nástroj umožnil reálnu investíciu viac ako 70 miliárd Sk do výstavby a bývania, čo predstavuje viac ako 80%-ný podiel stavebného sporenia na výstavbe a modernizácii bytov v rokoch 1993 až 2002.
