Za posledných šesť rokov získalo Slovensko priame zahraničné investície v celkovej sume 226 339 miliardy korún. Vyplýva to z údajov Národnej banky Slovenska. Zvýšenie prílevu investícií do ekonomiky bola jednou z hlavných priorít súčasnej vlády v jej Programovom vyhlásení. Kabinet Mikuláša Dzurindu vzišiel z volieb na jeseň roku 1998, v ktorom predstavoval celkový objem investícií sumu 78 568 miliardy korún. Do konca minulého roka sa táto suma zvýšila o 147 777 miliardy korún. Tento podstatný nárast možno považovať za splnené priority z Programového vyhlásenia. „Je treba priznať, že objem priamych zahraničných investícií na Slovensku sa počas obdobia súčasnej vlády výrazne zvýšil,“ povedal analytik spoločnosti Slávia Capital Pavol Ondriska.
Podstatnou zložkou navýšenia prílevu investícií boli príjmy z privatizácie. „Prílev priamych zahraničných investícií je uspokojivý predovšetkým vďaka privatizácii, kde bola vláda celkom úspešná. O niečo horšia situácia je v oblasti investícií na zelenej lúke, ktoré sú však veľmi dôležité pri zlepšovaní ponuky na trhu práce,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne a podpredseda Klubu ekonomických analytikov Martin Barto.
„A aj kúpu podniku v privatizačnom procese je možné považovať za priamu zahraničnú investíciu, pokiaľ napríklad ide o nadobudnutie viac ako desať-percentného podielu na základnom imaní,“ povedal Ondriska.
Súhlasí s tým, že takzvané investície na zelenej lúke, kedy investor nanovo vystaví výrobný areál, by boli výhodnejšie. „Takže vláda si svoju prioritu splnila, i keď samotný nominálny objem nehovorí veľa o prínosoch či problémoch pre našu ekonomiku,“ skonštatoval.
Podľa Barta, vláda urobila pomerne veľa pri špecifickej podpore určitých typov investícií, no podstatne menej pri zlepšovaní prostredia pre podnikanie a investície, z čoho by mali úžitok všetci podnikatelia, a nielen vybraný segment. Málo sa podľa neho zlepšila vymožiteľnosť práva, akciový trh je takmer nefunkčný, odvodové zaťaženie sa neznížilo, trh práce ostal rigidný. „Reformy, ktoré sa podarilo presadiť, však prinesú ovocie v neďalekej budúcnosti. Napríklad sa významne zlepšila situácia v bankovom sektore, čo má a bude mať priaznivý dopad na podnikateľskú sféru,“ uzavrel.
Hlavnou výhodou Slovenska zostáva stále relatívne lacná pracovná sila. Slovensko má najlacnejšiu pracovnú silu aj v rámci celej Višegrádskej štvorky a vzhľadom na vysokú nezamestnanosť je jej dostatok. „Avšak je to výhoda len na prvý pohľad. Toto je motivácia len pre investície v podobe montážnych dielní a sotva sa mzdová úroveň zvýši, investor presunie výrobu napríklad na Ukrajinu alebo do Číny. Vzhľadom na technologické zaostávanie potrebuje Slovensko predovšetkým investície do strategických služieb a výskumu či vývoja. Tu mzdové náklady nezohrávajú veľkú rolu,“ povedal Ondriska. Barto pridáva k silným stránkam Slovenska pri získavaní investícií aj výhodnú geografickú polohu a sociálny zmier.
V ďalšom období sa ukáže, či súčasná vláda prijala dostatočné opatrenia, aby sa prílev investícií do ekonomiky neznížil aj po dokončení veľkých privatizácií. Podľa Barta, práve privatizácia môže byť prvým krokom k ďalším investíciám. Dobré skúsenosti a výsledky firiem, ktoré privatizovali slovenské podniky, budú určite podporovať prílev ďalších investícií. Noví majitelia podnikov a bánk budú postupne vplývať na zlepšovanie podnikateľského prostredia na Slovensku.
Ondriska pripomína, že budúci potenciálny prílev zahraničných investícií bude záležať aj od zloženia budúcej vlády. Investori potrebujú vyrábať v stabilnej krajine za východoeurópske náklady, ale s voľným prístupom na západo-európsky trh. Pokiaľ by bolo začlenenie Slovenska do Európskej únie, a teda prístup na trhy únie spochybnené, napríklad kvôli zloženiu budúcej vlády, pravdepodobne nebudú mať investori vo väčšom rozsahu dôvod investovať u nás, nech by súčasná vláda urobila čokoľvek. (tom)
