BRATISLAVA – Na schôdzi parlamentu, ktorá sa začína dnes, sa bude hlasovať aj o vládnej novele telekomunikačného zákona. Podľa nej sa už od budúceho roka začne obmedzovať monopol Slovenských telekomunikácií.
Kľúčovým bodom je povinnosť telekomunikácií uvoľňovať konkurentom prístup k pevným linkám. Novela to stanovuje prenájmom takzvaných miestnych vedení. Telekomunikácie sa však snažia v parlamente presadiť posunutie tohto termínu najmenej o rok.
Proti tomu protestuje Asociácia poskytovateľov internetu (API) ako i Asociácia telekomunikačných operátorov (ATO). K iniciatíve sa pripojilo aj občianske združenie Partnerstvá za prosperitu. Podľa nich pozmeňovacie návrhy telekomu devalvujú novelu na bezcenný dokument.
„Prenájom miestnych vedení je kľúčovým bodom novely. Hlasovanie parlamentu bude o tom, či monopol telekomunikácií padne iba na papieri a na trhu sa nič nezmení, alebo sa vytvoria podmienky na vznik konkurencie,“ povedal Vladimír Ondrovič z ATO.
„Prístup k miestnym vedeniam je dôležitý na prepojenie medzi počítačom alebo sieťou užívateľa a sieťou poskytovateľa internetových služieb. Takéto prepojenie umožňuje až 32-krát rýchlejší prístup do internetu ako pomocou ISDN,“ povedal Roman Baranovič z Partnerstiev za prosperitu. Telekomunikácie začali prenájom miestnych vedení obmedzovať v roku 2000 a v súčasnosti je táto služba úplne nedostupná.
Telekomunikácie zdôvodňujú snahu o oddialenie termínu tým, že ide o predčasné rozhodnutie. „Pre kandidujúcu krajinu s nízkou penetráciou pevných liniek je uvoľnenie miestnych sietí rok pred predpokladaným vstupom do EÚ čistý hazard,“ reagovala hovorkyňa telekomu Gabriela Nemkyová. Bude to podľa nej draho zaplatené prvenstvo spomedzi kandidujúcich krajín. „Malo by sa vziať do úvahy, že mnoho krajín EÚ, napríklad Veľká Británia, Francúzsko a Španielsko, zaviedlo túto povinnosť v prechodnom období,“ skonštatovala. Oponenti však pripomínajú, že uvoľnenie miestnych vedení nebude okamžité a na podmienky prenájmov bude dozerať Telekomunikačný úrad. Podľa Mariána Ďurkoviča z API tiež nie je pravda, že by Slovensko bolo prvé. „Uvoľnenie miestnych sietí už obsahuje legislatíva Maďarska, Slovinska, Poľska, Estónska, v Čechach sa na tom pracuje, takže môžeme byť ľahko aj poslední,“ povedal.
Faktom zostáva, že otvorenie trhu pocítia skôr firmy ako bežní zákazníci. Poplatky za pevnú linku sú na Slovensku zhruba tretinové ako v krajinách EÚ. Ak by telekomunikácie prenajali siete konkurentom aspoň za nákladovú cenu, poplatok za telefón by nebol nižší ako v súčasnosti. Alternatívni operátori sa preto sústredia skôr na biznis zákazníkov. Ponúknu im služby na prenos dát, ktoré tiež pevná linka rovnako umožňuje.
TOMÁŠ KURTANSKÝ
Monopol sa poistil už v privatizačnej zmluve
Proti prijímaniu legislatívy, ktorá by ohrozila postavenie Slovenských telekomunikácií na trhu, sa ich strategický partner Deutsche telekom poistil už pri privatizácii v roku 2000. V zmluve o kúpe a upísaní akcií, ktorú má denník SME k dispozícii, sa píše: „Slovenská republika po podpise tejto zmluvy neprijme žiadny zákon ani nevydá žiadnu vyhlášku alebo rozhodnutie v oblasti telekomunikácií, ani nezmení žiadny takýto zákon, vyhlášku alebo rozhodnutie (vrátane rozhodnutia o regulácii cien) spôsobom, ktorý má podstatný nepriaznivý účinok.“ Takzvaný podstatný nepriaznivý účinok zmluva definuje ako udalosť, ktorá spôsobí alebo je možné pri nej očakávať náklady alebo stratu výnosov viac ako desať miliónov eur.
Na otázku, či sa spoločnosť snaží túto klauzulu zmluvy využiť pri schvaľovaní novely telekomunikačného zákona, hovorkyňa Gabriela Nemkyová zatiaľ neodpovedala. (tom)
