Nedisciplinovanosť poslancov, ich neprítomnosť v rokovacej sále spôsobovali odkladanie hlasovaní, prerušovanie rokovaní. Vnímali ste to ako problém?

„Niekedy sa to dalo vnímať ako súčasť parlamentnej politiky. Poslanec je ústavná funkcia zodpovedná občanovi, voči predsedovi parlamentu nemá pracovno-právne povinnosti zamestnanca, a to je podstatou problému. Nedisciplinovanosť určite pokojnej atmosfére a efektivite práce neprospievala. Mali sme oveľa viac zložitejších úloh, ako strácať čas zháňaním poslancov. V tomto ohľade vnímam túto skutočnosť negatívne. Je však na voličovi, aby do budúcnosti svojím výberom takémuto stavu zamedzil.“

Niektorí poslanci sa v snemovni uchyľovali k urážkam a vulgarizmom. Nemyslíte si, že by sa mal v budúcnosti sprísniť postup voči takýmto poslancom?

„Rokovací poriadok na takéto veci pamätá, ale ak som svojím rozhodnutím za nedisciplinovanosť vykázal poslancov z rokovacej sály, Národná rada ma okrem dvoch hlasov nepodporila. Napriek rôznym vyhláseniam sa prejavila skôr falošná lojalita.“

Chceli by ste byť ešte raz predsedom parlamentu?

„To nie je otázka môjho chcenia. Zloženie parlamentu je vždy vecou voličov a ja som pripravený prijať všetky výzvy, ktoré budú vychádzať z rozhodnutia občanov v septembrových voľbách, aj kedykoľvek v budúcnosti.“

Akú známku by ste si dali ako predseda parlamentu za celé volebné obdobie?

„Nebolo by korektné, aby som sám seba známkoval. Veľakrát sme museli čeliť zložitým situáciám, ale aj tak Národná rada schválila tzv. veľkú novelu ústavy, kľúčové zákony týkajúce sa vnútorného reformného procesu, ale i vstupu do Európskej únie a NATO.“